V stredu 16. januára si pripomenieme 50. výročie samoupálenia vysokoškoláka Jana Palacha. Jeho skutok bol reakciou na vývoj po 21. auguste 1968, keď do Československa vtrhli vojská piatich vojsk Varšavskej zmluvy a násilne ukončili proces, ktorý vstúpil do dejín pod názvom Československá jar. Pokus o demokratizáciu komunistickej diktatúry sa u nás skončil neúspechom. Čo priviedlo mladého človeka k činu, ktorý bol dovtedy v našom kultúrnom priestore výnimočný a nepredstaviteľný? Ponúkame vám prvú časť miniseriálu, ktorý pripravil Boris Koreň.
Ján Palach - 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Presne pred päťdesiatimi rokmi sa na Václavskom námestí v centre Prahy upálil mladý človek - Jan Palach. Mal necelých 21 rokov. Máloktorý čin jednotlivca tak otriasol spoločnosťou. Situáciu vo vtedajšom Československu, okupovanom armádou Sovietskeho zväzu, však zmeniť nedokázal. Po potlačení pokusu o reformu komunistickej diktatúry, ktorý poznáme pod označením Československá jar, naďalej pokračovalo obmedzovanie občianskych aj ekonomických slobôd. Boris Koreň začína svoju spomienku správou z rozhlasového archívu:
Ján Palach - 2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Smrť Jana Palacha 19. januára 1969 otriasla celým Československom. Ľudia prežívali úprimný smútok, v médiách sa poslednýkrát komunistická moc neodvážila cenzurovať vyjadrenia osobností aj obyčajných ľudí, poslednýkrát dovolila bez zásahu bezpečnostných síl demonštrácie desaťtisícov smútiacich. Strach moci znásoboval aj list, ktorý sa našiel na mieste činu, a ktorý hovoril o skupine mladých ľudí pripravených zomrieť rovnakým spôsobom. Historický výskum však jej existenciu nepotvrdil. Boris Koreň začína opäť výpoveďou z rozhlasového archívu:
Ján Palach - 3. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
