V našom vysielaní si budeme počas celého osmičkového roka pripomínať aj okrúhle osudové výročia našich dejín – tým prvým je 70 rokov od komunistického prevratu. Tzv. Víťazný február so sebou priniesol aj popravy, vraždy na hraniciach, pracovné tábory, prenasledovanie oponentov, zničené životy. My sa na tieto udalosti pozrieme očami tých, ktorí ho prežili. V dnešnej časti hovori Soňa Gyarfašová s Milanom Píkom, synom legendárneho generála Heliodora Píku - jeho otec bol v komunistickom Československu po roku 1948 prvou obeťou justičnej vraždy.
1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pri 70. výročí komunistického prevratu hovoríme aj o tom, ako zmenil našu spoločnosť. Myšlienka komunizmu rezonovala v celej Európe, mnohí videli veľký vzor v Sovietskom zväze a ideológii, ktorá hlásala v záujme svetlých zajtrajškov aj triedny boj a odstránenie nepriateľov. Čo to znamená v praxi, sa ukázalo až po tom, čo si komunistická strana násilne uzurpovala moc v Československu. S filmovým kritikom Pavlom Brankom, ktorý patril k presvedčeným komunistom už v medzivojnovom období, no po tom, čo sa dialo po Februári 48 zo strany vystúpil, hovorila Soňa Gyarfašová - o jeho očarení aj vytriezvení.
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dodajme, že v strane založenej na idei triedneho boja a likvidácii nepriateľov, sa čoskoro rozbehli procesy aj so samotnými komunistami. Medzi 248 popravenými boli aj skalní komunisti Rudolf Slánský či Vladimír Clementis. Dlhé roky vo väzniciach strávili aj Ladislav Novomeský či Gustav Husák, ktorý nikdy svoje názory neprehodnotil.
Celý týždeň si pripomíname 70. výročie takzvaného Víťazného februára, ktorý priniesol aj hrôzostrašné politické procesy.. v nich komunisti likvidovali nielen svojich názorových oponentov, ale aj vlastných členov a kohokoľvek, koho označili za nepriateľa. Náš dnešný príbeh bude rozprávať človek, ktorý bol v temných 50. rokoch civilným sudcom: Oto Ulč povedal Soni Gyarfašovej, ako vnímal obdobie krátko po nástupe režimu.
3. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Oto Ulč bol jediným sudcom komunistického režimu 50.rokov ktorý ušiel z bývalého východného bloku. Z komunistického Československa utieklo počas štyroch desaťročí vyše 170 000 jeho občanov a ďalšie tisíce sa o to neúspešne pokúšali.
Politické procesy, jáchymovské uránové bane, vojenské tábory nútených prác, znárodňovanie a prenasledovanie triednych nepriateľov. Aj takto vyzerala realita po komunistickom prevrate, takzvanom Víťaznom februári, ktorého 70. výročie si v týchto dňoch pripomíname. Mnohí ľudia sa teda z vyhláseného komunistického raja snažili ujsť do slobodného sveta. Pre perzekúcie otca právnika bola jednou z nich aj Bibiana Wallnerová.
4. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dodajme ešte, že pri úteku z komunistického Československa bolo zabitých približne 400 ľudí, mnohé obete zavraždené v 50. rokoch boli zahrabané na neznámom mieste. V Česku boli za vraždy na hraniciach odsúdení štyria ľudia, u nás nikto.
Do komunistických väzníc sa dostalo v politických procesoch 250-tisíc ľudí, 4495 z nich vo väzeniach zomrelo. Všetci politickí väzni strávili podľa štatistík dohromady za mrežami 83 615 rokov. Komunistickým režimom bola priamo poznačená každá štvrtá rodina v Československu.
5. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tzv. Víťazný február priniesol nástup komunistického režimu – a s ním aj politické popravy, pracovné tábory či prenasledovanie triednych nepriateľov. Len krátko po nástupe komunistov sa však našli aj ľudia, ktorí chceli režim zvrhnúť. Jedným z nich bol aj Jaroslav Fabok, ktorý bojoval počas vojny proti fašizmu a veril, že je možné bojovať aj proti nastupujúcej komunistickej totalite. Soni Gyarfašovej povedal, ako ho komunisti ako tajomníka Demokratickej strany uväznili už v predvečer Víťazného februára. Hrozil proces a vysoký trest, no on ušiel do americkej okupačnej zóny Nemecka.
