Karol Blanár

Gabriella Karin je sochárka a má 86 rokov. Žije v Los Angeles. Na Slovensko chodí každý rok. Sprevádza študentov do Osvienčimu. Aby sa nezabudlo na to, čo prežili mnohí ľudia z jej rodiny. Jej rodičia mali počas vojny výnimku, takže neboli v roku 1942 deportovaní. Pod falošným menom Ľubica Binderová ju ukryli  u Uršulínok. Hoci bývali neďaleko, nevidela svojich najbližších rok. Každý deň plakala.

Ďalšie dva roky prespávala doma a chodila k Uršulínkam do školy. Jej starú mamu medzitým ukryli rodičia Karola Blanára, priateľa jej tety, v dedine Malženice. Prišiel však rok 1944 a výnimky prestali platiť. Celá rodina sa musela ukryť a útočisko našli u Karola Blanára. V jeho malom byte žilo deväť mesiacov 8 ľudí navyše. Celé dni nemohli nič robiť, a tak mladé dievča čítalo knihy. Bratislavu bombardovali, Gabrielle hrozilo nebezpečenstvo aj zo strany ruských vojakov, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.

Vojna sa skončila. Karol Blanár emigroval do zahraničia. Pani Gabriella ho hľadala celý život. Nenašla... Až pred pár rokmi si spomenula, že mal brata Vincenta. Našla ho v zozname a uprostred noci zaznel v Bratislave telefón. Dozvedela sa, že Karol zomrel. Rodina o ňom nemala po emigrácii žiadne správy. Pani Gabriella Karin našla jeho hrob bez pomníka, dala urobiť pomník a podala žiadosť do Jad Vašem o uznanie Spravodlivý medzi národmi. Je jej nesmierne ľúto, že mu už nestihla osobne poďakovať. 

V relácii svoj príbeh rozpráva Gabriella Karin. Informácie o Karolovi Blanárovi podáva jeho prasynovec, publicista Martin Haraj. Zo záznamu počujeme aj krátke spomienky Karolovho brata Vincenta Blanára, významného slovenského jazykovedca.

Karol Blanár Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.