František Svrbický s manželkou Gizelou prevádzkovali počas vojny malý obchod v kľačanoch, hoci oni sami pochádzali z Rišňoviec. Pán Svrbický rád chodil na prechádzky a raz ho neskoro v noci oslovil pán Izidor Schlosser, ktorý ušiel z pracovného tábora pred deportáciou s manželkou Fany, jej bratom Hermanom a ich synom Hermanom, ktorého volali Hary.
Pán Svrbický neváhal a zobral ich na noc do svojho obchodu. Spali na povale. Cez deň však nemohli zostať tam, tak v obchode pod podlahou vyhĺbil jamu, kde sa dospelí ukrývali počas dní. Malý Hary sa pohyboval voľne, pán Svrbický ho predstavil ľuďom ako synovca, ktorý prišiel na návštevu.
Raz však prišla cigánka Beta, ktorá doniesla správu, že sa v chotári pohybujú Nemci. Pán Svrbický sa rozhodol, že musí všetkých presunúť na bezpečnejšie miesto. Na svojich prechádzkach našiel veľký stoh slamy. Vyhĺbil tam priestor a v ňom prežili traja dospelí a jedno malé dieťa štyri mesiace od decembra 1944 do apríla 1945. V tme, nemohli sa hýbať, hovoriť, ich výlučky hneď zamŕzali. Pán Svrbický im raz za čas doniesol jedlo, vodu. Žiť tak dlho v stohu slamy bolo nesmierne ťažké, ale prežili...
Stoh slamy
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
