Príbeh záchrany pani Irit Engel, ktorá sa volala cez vojnu Veronika Erika Weissová, u Piatrovcov na lazoch nad Dačov Lomom a u Daniela Peničku v Lešti.
Irit Engel sa počas vojny volala Veronika Erika Weisová. Doma ju volali Erika, ale pre Piatrovcov bola Zuzka. Tí žili na lazoch v Dačov Lome a počas vojny u nich bývala. Asi vyše roka. Nemusela sa ukrývať. Do Dačov Lomu sa dostala z Martina. Tam bol jej prvý úkryt, tam prišla z rodnej Detvy k nejakému fotografovi potom, čo jej vo februári 1942 zobrali otca. Mama Paula, brat Pavol a ona potom v marci utiekli. Rozdelili sa a dievčatko zostalo samé. Erika si nepamätá, ako dlho išla postupne z Martina až do Dačov Lomu, v koľkých domoch prespala,kto ju prevážal ďalej a ďalej, nevie mená ani si nepamätá tváre. Až Piatrovci, ktorí ju mali radi ako vlastnú dcéru, majú meno. Akurát im zomierala dcéra, ktorá žila v ich dome aj so zaťom. Erika jej odháňala muchy a potom, keď zomrela, pásla kravy a naučila sa ich dojiť. Jej mama ju občas bola pozrieť.
Pani Irit nevie, kde sa jej brat a mama ukrývali. Až neskôr ju bola zobrať od Piatrovcov a už boli spolu až do konca vojny v mlyne na Lešti u Daniela Peničku.
Cesta
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
