Mária Lampartová mala šesť detí a žila sama s nimi v Starej Ľubovni. Jej manžel a ich otec pracoval v zahraničí, lebo bola chudoba...
Pomáhala jej mama Salomea Zvolenská s otcom, ktorí žili na tej istej ulici. Stará mama pani Terézie, vtedy najmladšieho dieťaťa pani Márie, ktorá nám rozpráva príbeh z druhej svetovej vojny a už ako jediná zo súrodencov žije, ukryla na prosbu svojej dobrej známej pani Traurigovej jej syna Dávida s manželkou Serenou. Boli u nej pol roka, dom bol na tie časy pomerne veľký. Avšak dcéra Kunikunda, ktorá s nimi žila, bola veľmi chorá na srdce a na svojich rodičov naliehala, aby mladý manželský pár poslali preč, že prídu gardisti a zoberú celú rodinu. Tak poprosila pani Zvolenská svoju dcéru Máriu.
Terézia mala vtedy asi 14 rokov a všimla si, ako mama berie do rúk prútený košík a nesie ho do stodoly. Nešlo jej to do hlavy... Až raz prišla stará mama a s mamou začali plakať a vtedy sa dozvedela, že v tej stodole sú Dávid a Serena, kým im nespravia bunker v dome. V stodole vykopali narýchlo pivnicu, bunker, kde sa približne tri týždne mohli ukrývať. Jedného dňa tam prišli Nemci s koňmi... Našťastie si nikto nič nevšimol a Nemci po pár dňoch odišli. Potom vybudoval brat pani Terézie, Ján a jej strýko, mamin brat, bunker v dome pod schodmi na povalu, kde bol hluchý priestor, a urobili ho tak dobre, že si ho nikto nemohol všimnúť. Boli v ňom dve postele a miesto akurát pre dvoch, na jednu stranu steny prisunuli policu s rôznymi hrncami a vecami, na tú, v ktorej boli malé dvierka, ktorými sa do úkrytu vchádzalo a viedli doňho z izby, kde spala celá rodina, povešali na vešiaky kabáty.
Všetci boli spokojní, že úkryt je dobrý a nikto ich nenájde, kým raz v noci neprišiel brat Dávida Joši. Potreboval sa ukryť. Doviedol ho miestny chlap, pretože sám k pani Lampartovej nevedel trafiť. Tá toho miestneho človeka veľmi prosila, že má 6 detí, aby nikomu neprezradil, že ho doviedol. Ten však na druhý deň išiel na zámok, kde sídlilo gestapo a rodinu udal. V noci prišli Nemci a Jošiho vzali. Pani Lampartovej a jej šiestim deťom oznámili, že pre nich si prídu ráno...
Neprišli, ale niekoľkokrát nasledujúce dni prehľadávali ich dom. Úkryt nenašli. Asi by mala rodina už do konca vojny pomerne pokojný život, keby im jedného dňa starosta neoznámil, že u nich ubytujú vysokého nemeckého dôstojníka s manželkou.
Žena so šiestimi deťmi
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
