Pani Alica žije Bratislave v dome, ktorý si postavili s manželom. Ten jej pred niekoľkými rokmi umrel a ona v poslednej dobe veľmi intenzívne spomína na svoje detstvo.
Bola už školáčka, keď bola druhá svetová vojna. Otec bol židovského vierovyznania, mal svoju malú firmu a pracovali uňho dvaja pokrývači striech. Mama - katolíčka - vyrábala klobúky. Prišiel však čas, keď museli hľadať úkryt, lebo im hrozil koncentračný tábor. Vtedy sa ponúkol jeden zo zamestnancov - pán Krupa z Dúbravky, že rodinu Reisnerovcov ukryje.
A tak jedného dňa prišli všetci štyria - pani Alica, jej brat, mama a otec - do malého, vtedy vidieckeho domčeka pod kostolom. Alica s mamou žili v izbe, ale nevychádzali von. Otcovi urobil pán Krupa úkryt medzi povalou v špajze. Tu, v tejto diere, žil bez vychádzania von rok a pol. Len kde - tu mohol zísť odtiaľ do izby a aspoň trochu sa očistiť a zohriať. Alicinmu bratovi urobili Krupovci úkryt v neďalekom lese a sem, do bunkra, mu nosili aj jedlo.
Dlhé roky pani Alica nemá žiadny kontakt na nikoho z Krupovcov, ani z ich potomkov (mali dve dcéry). Verí, že aj prostredníctvom Encyklopédie spravodlivých ich nájde a bude sa môcť osobne ešte raz poďakovať potomkom tých, ktorí jej zachránili život...
Krupovci z Dúbravky
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
