Vďační zachránení

Vďační zachránení

Pani Božena Bolechová sa narodila po vojne a od narodenia má briliantové maličké náušničky. Neskôr dostala balík ku konfirmácii - bola v ňom látka na šaty a hodinky. Rovnako svadobný závoj mala ušitý z látky z Austrálie.

Balíky a aj menšie finančné obnosy chodievali pravidelne od ľudí, ktorí tam po vojne odišli. Život si zachránili práve vďaka rodičom pani Bolechovej - Ondrejovi a Paule Kukučkovcom.

Paula Kukučková bola Nemka. Jej otec si zmenil národnosť na slovenskú, lebo chcel dostať miesto na železnici. Presťahoval sa aj s rodinou z Pezinka do Melčíc - Lieskového a tu sa zoznámil Ondrej Kukučka, ktorý sa tu učil za stolára, s jeho dcérou Paulou. V roku 1933 sa zobrali.

Alexander a Malvína Haptovci, Elka Haptová s manželom pochádzali z Trenčína. Alexander bol geodet a Malvína krajčírka. S nimi prišli ku Kukučkovcom aj Gutmannovci. Ich mená už nevieme. Mali jedného syna, ktorý sa ukrýval niekde inde. Pri hľadaní rodičov ho zastrelili v Beckove pod hradom. Pani Kukučková zobrala fotku a opýtala sa známych, či to bol ten chlapec a oni potvrdili, že áno. Pani Kukučková to však Gutmannovcom nikdy nepovedala.

Ku Kukučkovcom prišla ešte pani Kališová s dvoma dcérami, ktoré už mohli mať okolo dvadsiatky.

Najprv boli všetci Židia v lese, na lúke Opal - Jarek mali spravený bunker. Už sa však nevie presne, kde to bolo. Pán Jaroslav Bolech bol poľovník a pamätá si hory v okolí Kálnice spred štyridsiatich rokov. Pamätá si jamy, kde boli kedysi bunkre, po tých rokoch sa stali prepadliskami. Dnes by sme ich už nevedeli rozoznať. Ako poľovník videl aj v lese viacero takýchto miest.

Do bunkra nosila stravu babka alebo otec, aj brat pani Bolechovej Janko. Bolo to náročné aj na financie. Neskôr, keď Nemci zamínovali lesné cesty, zobral pán Kukučka všetkých deviatich ľudí do svojho domu do stodoly. Väčšinou boli v stodole, alebo „na výške", teda na povale. Nemci boli stále v dedine, robili razie, raz boli Židia schovaní na výške a dole boli Nemci. Pani Kukučková mala strach, ale mala šťastie, že vedela po nemecky. Raz sa však stalo, že sa Židia umývali na dvore a vtedy prišli Nemci. Pustili ich a Židia ušli, ale mamu pani Bolechovej zobrali na komisariát. Zatajila, povedala, že o nich nevedela, vyhovorila sa. Židia sa v noci vrátili a do konca vojny boli u nich. Po vojne sa každý odobral domov a vysťahovali sa. Otec im robil kufor s dvojitým dnom.

Gutmannovci odišli do Izraela, Hauptovci odišli do Austrálie do štátu Viktória. Pani Kališová s jednou dcérou odišli do USA a druhá dcéra ostala v Bratislave.

Avšak so všetkými ostali v kontakte. Písali si až do roku 1993. Dokonca im poslali debnu pomarančov, čo bolo v päťdesiatych rokoch raritou.

Vďační zachránení Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Galéria

Vdacni_zachraneni_mozolova.JPG
Autorka: Dagmar Mozolová foto: Dagmar Mozolová

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame