Emerencia Meňhartová mala už tri malé deti a žila s manželom na Zobore v Nitre, keď prišla za ňou pani Adlerová, či by bola ochotná pomôcť, keďže idú zlé časy. Jej syn odcestoval do dnešného Izraela a ona neskôr dostala depresie. V roku 1942 sa začali prvé deportácie Židov a pani Meňhartová umiestnila pani Adlerovú do nemocnice, že tu sa dobre ukryje. Pred prepustením ju však tajne „uniesla" v jej dedinských šatách, aby nebolo vidieť, že je Židovka. Ukryla ju u seba doma, kým úplne nevyzdravela. Deportácie sa na nejaký čas zastavili, avšak v roku 1944 už bolo treba opäť pomáhať, a tak im Židia klopali na okno aj v noci. Pani Emerenciu poznali totižto z trhu, kde predávala svoje potravinárske výrobky. Meňhartovci otvorili nielen svoj dom, kde mali aj skrýše (tajný priestor v skrini, ktorú zhotovil pán Július ako tesár, či v sene na povale), ale časom pomáhali nájsť bunkre a úkryty pre prenasledovaných Židov. Pani Emerencia všetkým nosila jedlo...
Žena, ktorá sa obetovala pre všetkých
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
