Príbeh, ktorý vám prinesieme v dnešných Osudoch, sa nám nepripravoval vôbec jednoducho. Je len spomienkou a jeho rozprávačkou je pani Gizela Buryová, ktorá hovorí o svojej mame Márii Tencerovej. Ale aj otcovi Michalovi Tencerovi.
Vždy k nim vzhliadala ako k ľuďom, ktorí mali cit pre spravodlivosť. Jej otec Michal sa zapojil do protifašistického odboja, bol počas druhej svetovej vojny v povstaní a prežil aj nacistické zajatie. Mama počas celej vojny so starými rodičmi pomáhala partizánom a prenasledovaným. A pomocnú ruku sa rozhodli podať aj v ťažkých 50-tych rokoch človeku, ktorého prenasledovala komunistická totalita. Kňaz Ľudovít Orješek pred komunistickými prenasledovateľmi ušiel, skrýval sa, kde sa dalo a azyl našiel v roku 1956 u nich na samote v Novej Bani, v krásnom kúte prírody, kde vyrastala aj vtedy osemročná Gizela so svojimi dvoma mladšími súrodencami.
Kňaz sa stal členom ich rodiny a strávil u nich dva roky. Lenže nakoniec ich niekto udal a nasledovali ťažké výsluchy. Nielen kňaza, ale aj tých, čo mu pomáhali. V monsterprocese bol na osem rokov odsúdený nielen kňaz Ľudovít Orješek, ale aj mama s otcom. Komunistickí súdruhovia dali žene s troma malými deťmi 14 mesiacov a putovala po väzeniach po celej republike.
Malá Gizka jej do väzenia písala listy. Až po rokoch sa dozvedela, že jej komunistickí väznitelia ani jeden z nich nedali, podobne oni nedostali listy, ktoré im vo väzení písala ich mama. Až v apríli 1960 im z väzenia na Pankráci prišiel domov list. Telegram. "Gizka moja, už sme siroty. Mama zomrela," spomínala na to, ako jej otec povedal o smrti ich mamy a dodnes pri tom plače.
Dodnes nevie, ako jej mamička, ktorú z väzenia na Pankráci v cínovej truhle prepravoval sám jej otec, zomrela. Komunistickí väznitelia po sebe zahladili všetky stopy. My si však tento príbeh napriek všetkému pripomenieme. Redaktorka Soňa Gyarfašová zachytila príbeh rodiny s pani Gizelou Buryovou.
Osudy rodiny Tencerovej Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
