Legendárny film Čierni baróni nakrútený podľa literárnej predlohy českého spisovateľa Miloslava Švandrlíka vyvoláva predovšetkým smiech cez slzy. No skutočnosť, ktorou bola inšpirovaná, však taká vtipná podľa priamach pamätníkov rozhodne nebola. A niektorým z nich sa ešte aj dnes, po rokoch, tlačia pri príbehoch z vojenských táborov nútených prác do očí slzy.
Náš dnešný hrdina Karol Bartek sa tam dostal ako 27 ročný na prevýchovu ako mladý otec rodiny, mal vtedy ročného syna. Podobne ako desaťtisíce iných ho obliekli do uniformy Wehrmachtu s čiernymi výložkami.
"Nevedel som vtedy, kam idem. Bola to malá dedinka Zďechovice. Keď som tam cestoval a pýtal som sa na cestu, vojak, ktorý mi ukazoval smer, mi povedal - keby som bol na tvojom mieste, radšej sa zastrelím," spomína Karol Bartek na zlú predtuchu.
Tu ich privítal skutočne netypicky kapitán Kaldeřábek. "Vy ste protištátne živly, nepriatelia pracujúcej triedy. Vy nie ste ľudia, Vy ste kusy."
Na jeho slová si spomenul ešte niekoľkokrát. Pri ťažkej práci v kameňolome a bani mu zahynuli až štyria kamaráti.
"Kamarátovi, ktorého v bani privalilo, dali do truhly kameň, a tak ju poslali rodičom domov. Ďalší traja, ktorí zahynuli pri práci v kameňolome, nedostali ani vojenské pocty. A náš veliteľ nám nedovolil ani to, aby sme sa mohli s nimi rozlúčiť."
Najhoršie bolo, že im velitelia stále dávali najavo, že sú menejcenní ľudia. V tejto situácii sa snažil Karol, ktorý bol najstarší, svojich spoluvojakov podržať, ako sa dalo
Najťažším tu nebola práca, na ktorú neboli vôbec pripravení. Náš dnešný hrdina si spomína, že na tom celom ich najviac ťažil pocit nespravodlivosti – že sa sem dostali ako celkom nevinní ľudia, no cítili sa ako tí najhorší hriešnici.
Dnes hovorí, že aj v týchto podmienkach sa snažili zachovať si svoju dôstojnosť. A aj to ťažké premeniť na niečo dobré. Pomáhala im v tom kultúra a umenie.
"Nacvičili sme si viac hier. S jednou boli naši velitelia mimoriadne spokojní. Hral som tam amerického dôstojníka v Plzni, nohy na stole, koňak na stole. My sme to brali ako recesiu, no v tom čase sme za to vyhrali dokonca televízor," smeje sa.
Vypočujte si dnes s nami životný príbeh nášho hrdinu Karola Barteka, ktorý prešiel ako takzvaný čierny barón vojenskými tábormi nútených prác, nálepka bývalého pétepáka ho sprevádzala životom a jej tieň cíti ešte aj dnes.
Dnes stále myslí na priateľov, ktorí v ptp zahynuli. Ale aj na kamarátstva, ktoré tam vznikli, práve tie totiž pretrvali.
Pán Bartek, ktorý má 91 rokov a okrem iného napísal niekoľko kníh o histórii
Nemšovej, sa stále aktívne zúčastňuje aj podujatí Konfederácie politických
väzňov, kde si pripomínajú s priateľmi neslávnu históriu 50.rokov
komunistického režimu, na ktorú by sa nemalo zabudnúť. Práve tam vznikla aj fotografia s našou redaktorkou Soňou Gyarfašovou.
Osudy Karola Barteka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
