Osudy Salvatora Miglieriniho

Osudy Salvatora Miglieriniho

Otec prežil gulag, nie však Víťazný február.

Jeho otec za vojny zachraňoval, skončil v gulagu a zomrel za záhadných okolností krátko po komunistickom prevrate. Jeho 92-ročný syn dodnes hľadá odpovede, čo sa stalo.

Symbolom dvoch totalitných režimov, ktoré svojou ničivou silou poznamenali 20. storočie, sú nacistické koncentračné tábory a sovietske gulagy. Hrdina nášho dnešného príbehu Salvator Miglierini so svojou rodinou pomáhal zachrániť iného človeka pred tými prvými, on sám však napriek tomu nakoniec skončil v tých druhých.

Jeho predkov priviedlo na územie Slovenska jediné – chceli tu hľadať svoje šťastie. Exotický pôvod prezrádza nielen priezvisko Miglierini, ale aj netradičné krstné mená. Posunúť v čase sa musíme až o 4 generácie pred našim rozprávačom.

Jeho rodina prišla na územie dnešného Slovenska na začiatku 19. storočia. Vtedy ešte do Rakúskouhorskej monarchie, kde ich pozvali ako chýrnych kamenárov, ktorí mali pomáhať pri stavbe košicko-bohumínskej železničnej trati. Bol vynikajúcim odborníkom, kamenárom a vychoval celé generácie remeselníkov, ktorí sa venovali tomuto remeslu.

Neskôr jeho rodina pomáhala aj chýrnemu architektovi Jurkovičovi pri stavbe Štefánikovej mohyly. Obdivoval generála a česť chceli vzdať nielen jemu, ale aj talianskym letcom, ktorí s ním zahynuli.

"Vidíte, to len dokazuje, že Európa je len zmes rôznych národností," hovorí 92-ročný án Aristid Miglierini.

Hrdina nášho príbehu Salvator Miglierini však v kamenárskej tradícii svojej talianskej rodiny nepokračoval a ešte počas prvej Československej republiky sa stal žandárom. Keď sa začali v roku 1942 deportácie židovského obyvateľstva zo Slovenska, odmietol sa na tom podieľať.

"Vystúpil zo žandárstva a povedal, ja sa nebudem na tom podieľať. Nebudem prenasledovať iných ľudí len preto, že sú iného náboženstva," hovoril.

Počas vojny navyše s rodinou pomáhali skrývať židovského medika.

"Kde sa najedia štyria, najedia sa aj piati," hovoril

Na konci vojny ho však ako jedného z mála tisícov ľudí odvliekli násilne a bezprávnevojská NKVD až do gulagu. Podľa odhadov a fragmentov z moskovských archívoch stratilo takto krátko po vojne, teda v atmosfére nových nádejí na krajší, lepší a spravodlivejší svet, svojich blízkych približne 8-tisíc rodín. Syn Salvatora Miglieriniho Aristid si dodnes pamätá svoje pocity, ako sa dozvedel, ako sa stratil ich otec.

"Prišla suseda, otca Vám zobrali. A to prečo? Nielen jeho, ale viacerých berú. Vybrali sme sa ho hľadať, ale už bolo neskoro. Už po ceste mnohí zomreli, zoslabnutí, zničení."

Otca odvliekli vojská NKVD na práce na Donbas, mal však šťastie, vrátil sa ako jeden z mála. Ešte v prvom transporte.

"Keď ho zobrali, bol to veľký chlap, mal 95 kíl. Pri návrate iba 65. Celý šedivý, schudnutý. Vyzeral ako starý otec. Najskôr som ho ani nespoznal," spomínal syn.

Otec mu vtedy hovoril aj o ľuďoch, ktorí tam zomierali ako muchy. Každý deň aj traja-štyria. "A tam mi umrel v náručí aj Tvoj profesor zo Spišskej Novej Vsi," hovoril mu.

O osudoch tých, ktorí prišli z gulagov späť domov, sa kedysi hovoriť nesmelo a dodnes sa o nich vie málo. V príbehu Salvatora Miglieriniho zaujme aj vnútorná sila a nezlomnosť. Ani po návrate z gulagu sa nebál prejaviť svoj nesúhlas s nastupujúcim komunistickým režimom.

Ostro kritizoval, keď sa pôvodne sociálny demokrat Fierlinger spojil s Gottwaldom.

"Musíme urobiť všetko, aby nevyhrala komunistická strana, lebo by nastali pomery ako v Rusku. A to by bola katastrofa," hovoril synovi.

Všetko bolo nakoniec inak a bývalý kritik režimu zahynul len krátko po Víťaznom februári, ktorého 71.výročie si zajtra pripomenieme, záhadným a nepredvídateľným spôsobom. Rodina našla otca mŕtveho pod schodami domu - s rozrazenou hlavou.

"Ak nás niečo mrzelo v tejto otcovej záležitosti, že vlastne do dnešného dňa sa nevyšetrila ani príčina jeho odvlečenia, ani jeho smrti," hovorí jeho syn Aristid Miglierini.

Vypočujte si s nami príbeh o otázkach, ktoré celý život sprevádzali jeho syna, dnes 92-ročného Aristida Miglieriniho, pre ktorého bol otec ako čestný a priamy človek vždy celý život vzorom. A ktorý si v sebe jeho príbeh nesie sedem desaťročí až dodnes.

Osudy - Víťazný február 1948 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame