V Rádiovíkende sa teraz vyberieme na exkluzívnu prechádzku, kde sa bežne nedostaneme: Do Národnej prírodnej rezervácie Dobročský prales. Keďže je prísne chránený a nevedie cezeň žiadny značkovaný chodníky, do naozajstnej divočiny sa dá dostať len v sprievode domácich lesníkov alebo pracovníkov štátnej ochrany prírody. Našim sprievodcom bude Ivan Rybár zo Správy Chránenej krajinnej oblasti – Biosférickej rezervácie Poľana. Vedie nás zo sedla Tlstý javor najprv po náučnom chodníku, ktorý sa končí priamo na hranici pralesa. Našu medzinárodnú skupinku dopĺňa Portugalec, ktorý sa predstavuje takto:
1. časť
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Dokázali by ste to zopakovať? Ja nie. Z pochopiteľných príčin dostávame pokyn, že ho máme volať len jednoducho – Nuno. Je doktorandom na Univerzite Mateja Bela a zaujíma sa o cicavce. Stopy jedného zazrieme hneď na začiatku prechádzky: laby, teda labky, sa krásne vynímajú v zamrznutom snehu:
2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Jedna z najmohutnejších jedlí v Európe kedysi rástla v Dobročskom pralese; bola vysoká 56 metrov, s obvodom kmeňa 690 centimetrov. Dnes je z nej rozpadávajúce sa torzo, no keďže v pralese sa kolobeh života opakuje, nie je to len bezcenná masa hnijúceho dreva. K jedli sme mierili na špeciálnej vychádzke, ktorú na ten deň pripravila banskobystrická Alliance francaise. V našej skupine zneli rôzne jazyky, samozrejme aj slovenčina. Po slovensky rozprával napríklad Ivan Rybár zo Správy Chránenej krajinnej oblasti – Biosférickej rezervácie Poľana. Bez neho by sme museli prechádzku skončiť na hranici pralesa, pri poslednej tabuli náučného chodníka. No vďaka odbornému sprievodu sme pokračovali:
3. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Význam Dobročského pralesa ocenila aj Rada Európy, keď mu v roku 1998 udelila prestížny Európsky diplom. Je to aj ocenenie obhospodarovania tohto územia, príkladne tam spolupracujú ochranári, lesníci, výskumníci, obec Čierny Balog i občianske združenia. Diplom udeľujú na päť rokov a práve v tomto roku sa oň znovu budeme usilovať.
Texty k foto (autorka: Sylvia Hoffmannová):
Snímka 1 – Na túre sme nemali ideálne počasie a predsa výhľady boli zaujímavé. Práve na tomto mieste sme prechádzku aj končili (porovnaj so záverečnými fotografiami).
Snímka 2 – Sme na trase náučného chodníka, ktorý vedie zo sedla Tlstý javor na hranicu prísne chránenej centrálnej časti Dobročského pralesa.
Snímka 3 – Pohľad na krajinou s hmlou aj slnkom.
Snímka 4 – Z náučných tabúľ sa o pralese dozvieme veľa.
Snímka 5 – Tu sa končí náučný chodník a začína sa najprísnejšie chránená časť pralesa.
Snímka 6 – Prvé metre v Dobročskom pralese.
Snímka 7 – Šéf Alliance francaise v Banskej Bystrici Thomas Laurent robí fotodokumentáciu.
Snímka 8 – Spadnutý strom v pralese rozhodne nie je mŕtvym drevom.
Snímka 9 – „Chodiaci“ strom vznikne tak, že začne rásť na kmeni spadnutého stromu. Jeho korene kmeň obrastú a až potom sa dostanú do zeme. Keď starý kmeň zhnije a splynie s prostredím, vyzerá to tak, ako keby nový strom na koreňoch „kráčal“.
Snímka 10 – Ďalšie „chodiace“ stromy.
Snímka 11 – Kyjanôčka zelená na torze kedysi najvyššej jedle v Dobročskom pralese.
Snímka 12-13 – V Dobročskom pralese.
Snímka 14 – 18 – Záverečný ohňostroj farieb.
Galéria
