Dostať sa na miesta, kde ľudská noha ešte nevkročila, to dnes, keď je už Zemeguľa celé na internete, môžu len jaskyniari. Teraz vás na také miesto zoberieme; poďte s nami do podzemia Bystriansko-valaštianskeho krasu, do Konskej jaskyne. Názov dostala podľa konských kostí, ktoré ľudia hádzali do jamy nad dedinou netušiac, že ide o jaskyňu. Zo vstupnej siene sme sa úzkou chodbou dostali k rebríkom, kde sme sa už ocitli v stiesnenom priestore. Domáci jaskyniar Ľubomír Múka bol už na rebríku podo mnou, Pavol Huťka ešte čakal hore, keď som k nemu natiahla ruku s mikrofónom:
V Konskej jaskyni vo Valaskej - 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Konskú jaskyňu objavili speleológovia nad obcou Valaská. V Rádiovíkende vám ponúkame prechádzku jej chodbami, čo je naozaj nevšedný zážitok, absolvovať ho môžete len s jaskyniarmi. S Pavlom Huťkom a Ľubomírom Múkom sme najprv liezli po rebríku cez úzky priestor; vypočula som si, že ísť hore nie je hračka, veď si len predstavte, že pri pohybe na rebríku potrebujete dostať pred seba koleno a v uzučkej šachte sa to nedá. Ale kým som sa dozvedela, ako ísť hore, čakala nás ešte cesta dole. Nahrávali sme postojačky vo väčšom priestore, ale onedlho sme sa mali plaziť. A dokonca aj „levitovať“:
V Konskej jaskyni vo Valaskej - 2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Triezve rozmýšľanie, pokoj, rozvaha – to všetko jaskyniar potrebuje; nielen kombinézu, prilbu a čelovku. A ešte aj množstvo vedomostí z geológie, hydrológie, množstvo skúseností a trpezlivosť... Nuž, je to náročný koníček. Ale aj krásny, hádam sme vás o tom presvedčili.
Texty k foto (Autor: Ľubomír Múka):
Snímka 1-3 – výzdoba Konskej jaskyne, na snímke č. 2 sú pizolity.
Galéria
