Starí rodičia, teda babka a dedko. Tak volali Evu a Jána Hučkovcov deti Ondreja, teda Abraháma Golda. Starých rodičov nemali, počas vojny boli zavraždení v koncentračnom tábore. Abraháma volali všetci len Ondrejom, jeho manželka Mirka dlho prichádzala na návštevu Hučkovcov. Ich syn Lacko sa ešte keď žil starý otec Ján rozprával s ním o tom, prečo jeho otca Hučkovci zachránili. Dozvedel sa, že nielen on, ale ešte ďalší traja mladí muži boli ukrytí na povale nad stodolou, neskôr vo vybudovanom bunkri priamo pod kuchyňou v dome, po povodni na Veľkú noci 1945 na povale nad domom.Nemohli vychádzať, potrebu robili do vedra v rohu miestnosti, jedlo im nosili nielen Hučkovci, ale aj ich syn Milan.Takto prežili zimu 1944 / 1945.
V dedine boli Nemci, Milan nosil rodičom Jána
a Ladislava Grossovcov, ktorí boli ukrytí s ich sestrou u ďalšej rodiny
vo Vaďovciach, lístočky s odkazmi. Raz prišli Nemci aj k nim domov. Bolo skoro ráno. Potrebovali kone. Ján Hučko išiel do maštale, ale zistil, že je zamknutá zvnútra. Nedalo sa mu odomknúť. Traja mladí muži sa zamkli.Nemci za chrbtom, išiel do domu, akože má zlé kľúče. Našťastie zatiaľ zbehol Ján Gross k dverám do maštale a potichu odomkol zvnútra...
Príbeh v cykle Encyklopédia spravodlivých rozpráva Milan Hučko, syn Jána a Evy, ktorý mal v čase záchrany troch Židov 14 rokov.
Starí rodičia
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
