V našej relácii si pripomíname aj 70.výročie akcie R alebo osudy rehoľných sestier v minulom storočí
„Do Vansdorfu nás dali všetky sestry mladšie ako 30 rokov a mysleli, že sa všetky vydáme. Vypísali leták na nás. Každý mladý muž, ktorý zvedie aspoň jednu sestru a dostane ju z povolania, dostane veľkú odmenu, tak sme sa volali Prodané nevěsty. Ale keď vedúci súdruhovia videli, že chlapci nás úctivo zdravia, prestali hrešiť, tak nás odtiaľ hnali všetky do jedného o 360 dní preč," spomínala po rokoch už s úsmevom Brigita Justová na ťažkú prácu v továrňach v českom pohraničí.
Aj tam násilne vyviezol komunistický režim rehoľné sestry v takzvanej akcii R. Stovky z nich vyhnal zo škôl, kde dovtedy pôsobili ako učiteľky a z nemocníc, kde pracovali ako ošetrovateľky.
"Zvlášt v kláštoroch bolo veľa vzácnych písomností, ktoré komunisti pri vývoze týchto sestier celkom zničili. Dôsledky boli obrovské, najmä na tých najbezbrannejších - sestry chýbali pri deťoch, neskôr po vývoze ostatných pri chorých v nemocniciach... Nahradili ich často ľudia, ktorí o tejto práci nič nevedeli - v inkubátore si napríklad piekli kačicu," hovoril Peter Sandtner z Konfederácie politických väzňov, ktorý akciu R a svedectvá tých, čo prežili, roky mapoval.
"Často pri ich vývoze vypli milicionári v celej dedine prúd, aby ich ľudia nemohli brániť," dodával.
"Nevedeli sme, kam nás vezú. Mysleli sme, že pôjdeme na Sibír. To som plakala aj ja,"spomínali sestričky.
"Sedem hodín cesty to trvalo. Tí eštebáci nadávali, kliali, aj sa na nás hnevali. Ale veď my sme ich neprosili, aby nás vyhnali z nemocnice. Tak sme sa modlili, nech im Pánboh osvieti rozum," spomínala opäť Brigita Justová.
Cieľom komunistického pohonu na cirkev bolo zničiť najskôr všetky mužské a neskôr aj všetky ženské rehole. Rehoľné sestry v tom čase pracovali v nemocniciach ako zdravotné sestry a v školách ako učiteľky.
Sestry skončili najskôr v centralizačných kláštoroch.
"Boli to ťažké pomery, sedem sestier nám tam vtedy zomrelo, lebo starenky a choré išli s nami.
Sestry neskôr skončili pri ťažkej práci v továrňach alebo na poliach. A vyzliecť rúcho žiadna z nich nechcela.
"Pracovali sme pri takej diaľnici. Chodili okolo aj ľudia zo zahraničia, tí nás fotili, potom to šlo do novín, tak sa hnevali a dali nás zasa odtiaľ preč."
Keď sa na konci 60-tych rokov začali zakladať domovy pre mentálne postihnuté deti alebo imobilných starých ľudí, nebolo veľa ľudí, ktorí by chceli robiť takúto prácu. A tak tam poslali rehoľné sestry- tie sa tešili, že môžu neživé stroje vymeniť za živých ľudí.
Mnohé z nich však skončili aj vo väzení - podobne ako Stella Danková, Elena Tencerová alebo Cherubína Siváčková.
Vincentky len za to, že prekladali francúzske obežníky a komunisti ich obvinili, že majú spojenie s cudzou mocou. Sestru Evangelistu Orlickú zasa začali vypočúvať za to, že nahlas prečítala dokument Charty 77
Na konci augusta sme si pripomenuli 70. výročie akcie R, ktorá mala zničiť všetky ženské rehole.
Mala však spomínaná akcia R vážnejšie dôsledky nielen pre cirkev, ale aj pre spoločnosť a prečo by sme si ju mali pripomínať aj dnes?
Prinášame Vám mozaiku z rozprávaní desiatok pamätníčok, ktoré zaznamenávala autorka relácie Soňa Gyarfašová od roku 2009. Väčšina z nich už nie je medzi nami. Sú to príbehy o ťažkých časoch, prekonávaní skúšok, viere, nádeji, humore aj ľudskosti.
Osudy rehoľných sestier
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
