Černobyľská katastrofa. Práve dnes (26.4. 2021) uplynulo tridsaťpäť rokov od najväčšej havárie jadrovej elektrárne v dejinách. Ovplyvnila osudy tisícov ľudí postihnutých rádioaktívnym žiarením a jej ekologické, ekonomické, sociálne a aj zdravotné následky trvajú dodnes. V našom príbehu sa pozrieme na likvidáciu havárie, zatajovanie informácií zo strany vtedajšieho režimu a aj na konkrétne osudy ľudí priamo postihnutých touto udalosťou. Slovo má Boris Koreň.
Černobyľská katastrofa 1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Havária 4. bloku Černobyľskej jadrovej elektrárne bola udalosťou, s akou sa ľudstvo pri mierovom využívaní jadra ešte nestretlo. Do ovzdušia sa uvoľnilo množstvo radiácie zodpovedajúce ekvivalentu 500 hirošimských bômb. Za opatrenia, ktoré mali ochrániť obyvateľstvo, boli zodpovední vtedajší odborníci a politici komunistického Sovietskeho zväzu. Na odstraňovaní následkov havárie sa prejavil nepružný systém rozhodovania, v ktorom všetky dôležité kroky museli odobriť príslušné nadriadené štruktúry. Boris Koreň.
Černobyľská katastrofa 2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Černobyľská havária dodnes vzbudzuje pozornosť a vyvoláva diskusie. Spomienky na dramatické udalosti nedávno oživil aj úspešný koprodukčný dokumentárny seriál. Príbeh Černobyľu žije mnohými životmi – inak ho vnímajú ľudia, ktorí ho priamo prežili, inak ho interpretujú zástancovia jadrovej energetiky a inak jej odporcovia. To sa týka aj následkov havárie. Slovo má Boris Koreň.
Černobyľská katastrofa 3 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Masívny únik rádioaktivity v prvých dňoch po černobyľskej havárii neznamenal nebezpečenstvo len pre blízke okolie. Začala sa šíriť v atmosfére, samozrejme, bez ohľadu na politické hranice štátov. Sovietski komunistickí predstavitelia však prvé dva dni mlčali a domácu, ani zahraničnú verejnosť nevarovali pred hroziacim nebezpečenstvom. K havárii sa priznali až vtedy, keď zvýšenie radiácie namerali 28. apríla 1986 pracovníci švédskej jadrovej elektrárne vo Forsmarku. Pokračuje Boris Koreň.
Černobyľská katastrofa 4 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Černobyľská havária bola v podstate posledným veľkým zlyhaním komunistického systému. Nevyhovujúci z pohľadu bezpečnosti bol typ reaktora, ktorý ju spôsobil, v Československu by sme ho podľa viacerých odborníkov v tom období už nepostavili. A režim informácie o samotnej havárii spočiatku tajil a potom jej následky zľahčoval. Boris Koreň.
Černobyľská katastrofa 5
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
