Niekedy sa stane, že veda v snahe dosiahnuť jednu vec, dosiahne pravý opak, alebo vedci zistia, že sú úplne vedľa, aj keď veľmi významne. To sa im stalo v prípade genetického experimentu na škrečkoch. Záhadu rozlúskne Richard Dedek:
SPEKTRUM 19.05.2022
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Americkí vedci použili u škrečkov zlatých postup, ktorému sa hovorí „genetické nožnice“, keď v DNA nahradia jednu časť za inú. Zamerali sa na hormón Vazopresín a receptor Avpr1a, na ktorý ten hormón pôsobí a u cicavcov riadi od spolupráce, cez agresivitu až po partnerské väzby. Výsledok prekvapil: keď receptor zablokovali, škrečky síce boli oveľa spoločenskejšie, ale aj agresívnejšie. Podľa vedcov veda tomuto systému nerozumie ani zďaleka tak dobre, ako si myslela. Na druhej strane je to odrazový mostík pre nové uchopenie pôsobenia receptorov. A krátkodobo sa výskum tak isto vyplatil - lepšie pochopenie funkcie vazopresínu by mohlo pomôcť s vývojom účinnejších látok proti depresii a apatii.
Slobodná a Humboldtova univerzita v Berlíne spojili sily, využili experimentálny prístup, archeologické nálezy a analytické metódy a pokúsili sa zrekonštruovať parfum egyptskej kráľovnej Kleopatry. Tej, ktorá očarila dvoch najmocnejších mužov svojej doby. Dopracovali sa k mimoriadne príjemnej vôni, s korenistým základným tónom čerstvo pomletej myrhy a škorice, ktorú sprevádza sladký závan. Vôňa vydržala dlhšie ako dva roky, čo zodpovedá správam o vývoze egyptských parfumov v staroveku. Tento výskum je súčasťou úsilia o rekonštrukciu dávnych vôní od palácov až po dielne a chatrče.
