Vyhubili neandertálcov vírusy? Vedci z brazílskej Federálnej univerzity prekvapili svet, viac nám povie Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Na začiatku veľmi zaujímavého objavu bola provokatívna a skôr okrajová hypotéza špekulujúca o príčinách vyhynutia neandertálcov. Paleogenetici sa však rozhodli overiť, či koniec neandertálcov predsa len nespôsobili vírusy. Preskúmali DNA získanú z dvoch súborov fosílnych pozostatkov z Čagyrskej jaskyne na Altaji. Pátrali v nich po genetickej informácii troch typov vírusov - po adenovírusoch, herpesvírusoch a papillomavírusoch. V závere zatiaľ nerecenzovanej štúdie potvrdzujú, že pri hľadaní uspeli vo všetkých troch prípadoch. Pokiaľ sa výsledky brazílskeho tímu podarí potvrdiť, pôjde o objav vôbec najstarších vírusov nájdených vo fosílnych pozostatkoch ľudskej línie. Do tejto chvíle pochádzali najstaršie vírusy tohto typu z fosílie človeka nášho druhu, teda homo sapiens, ktorej vek je 31 600 rokov. Vedci vylúčili, že koniec neandertálcov spôsobili vírusy, zároveň však konštatujú, že pri ich zániku mohli výrazne asistovať.
Novým ašpirantom na plodinu budúcnosti je maniok jedlý, ktorý je zdrojom živín pre obyvateľov trópov. Maniok bol domestikovaný asi pred 10 tisíc rokmi na území dnešnej južnej Brazílie aj keď, v jeho prípade to bolo o niečo ťažšie. Je totiž toxický. Koreňové hľuzy obsahujú jedovaté kyanogénne glykozidy - linamarín a lotaustralín. V manioku je aj enzým linamaráza, ktorý tieto dve spomínané látky štiepi a vzniká prudko jedovatý kyanovodík. Maniok treba dôkladne ošúpať, umyť a uvariť alebo fermentovať. Vedci z Kalifornskej univerzity nedávno predstavili maniok ako sľubnú plodinu pre svet. Ten sa otepľuje a maniok prosperuje aj v neúrodných pôdach, je prirodzene odolný voči širokému spektru škodcov, čo znižuje potrebu používať pri jeho pestovaní problematické pesticídy . Pokiaľ ide o jeho jedovatosť, moderné technológie si pri jeho spracovaní poradia s jedovatými látkami rovnako ako domorodci v Amazónii.
