Inžinieri z Cambridge zostrojili takzvaný tretí palec. Pripevňuje sa oproti prirodzenému palcu, pod malíček. V sérii experimentov testovali, ako dlho bude človeku trvať, kým ho začne efektívne používať. Ako to dopadlo, povie Rado Tomeš:
Spektrum Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.Inžinieri otestovali robotický palec na pestrej vzorke ľudí. Mladých, senioroch, na mužoch aj ženách a na ľuďoch vzdelaných aj nevzdelaných. To malo zabezpečiť, aby boli nové technológie inkluzívne a mohli fungovať pre každého. Z 596-tich ľudí vo veku od troch do 96 rokov ho nedokázali použiť len štyria ľudia, aj to len preto, že im nesedel pevne na ruke alebo ho vôbec nedokázali ovládať. Takmer všetci ľudia však dokázali robotický palec používať ihneď. Bez problémov manipulovali s predmetmi počas prvej minúty jeho používania. Prídavný robotický palec má zvýšiť rozsah pohybu, zlepšiť úchopové schopnosti a rozšíriť tak nosnosť ruky. To umožňuje človeku vykonávať úlohy, ktoré by inak bolo náročné alebo nemožné vykonať jednou rukou. Dokonca aj zložité úlohy obomi rukami bez toho, aby sa musel koordinovať s inými ľuďmi. Robotický palec má nielen rozšíriť doterajšie možnosti zdravých ľudí, jeho ambíciou je aj výrazne skvalitniť život ľuďom so zdravotným postihnutím.
Biológovia z austrálskej Monash Univerzity zverejnili výskum, v ktorom skúmali energetické náklady potrebné na vytvorenie vajíčok a vývoj plodu u cicavcov. Celý proces rozmnožovania je z hľadiska energetickej účinnosti podľa vedcov dosť neefektívny a mimoriadne náročný - väčšina energie vloženej do rozmnožovania sa totiž „premrhá“ v podobe tepla a vedľajších metabolických produktov vznikajúcich pri chemických a biologických reakciách, ktoré umožňujú vznik nového života. Vytvorili matematický model, ktorý vychádzal z dát obsiahnutých v tisícoch starších štúdií. Ukázalo sa, že medzi cicavcami je plodenie mláďat energeticky najlacnejšie u netopierov hnedých, naopak človek patrí medzi najmenej efektívne druhy. Od oplodnenia do pôrodu spotrebuje ľudské tehotenstvo asi 24-krát viac metabolickej energie, než má samotný novorodenec. Vedci zatiaľ nevedia, kam všetka táto energia ide, predpokladajú, že väčšinu spáli vytvorenie placenty a potom jej „prevádzka“.
