Minulý týždeň obletela svet správa, že NASA posunula návrat človeka na Mesiac. Rado Tomeš má podrobnosti:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Misia Artemis III s astronautmi, ktorí majú pristáť na južnom lunárnom póle, sa mala uskutočniť na konci budúceho roka. NASA však minulý týždeň oznámila, že misiu prekladá na apríl 2026. Dôvod je čisto technický. Modul Orion pred dvomi rokmi obletel Mesiac bez posádky a vesmírna loď sa vrátila s výrazne poškodeným tepelným štítom, pričom technici až nedávno zistili presnú príčinu a zostavili plán ďalšieho postupu. Veľa otáznikov vnáša do misie aj oznámenie budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa, že do čela NASA vymenuje miliardára Jareda Isaacmana, ktorý by chcel agentúru modernizovať. Podľa informácií odborného webu Ars Technika by jedným z jeho krokov mohol byť aj pokus o nahradenie nosnej rakety misie Artemis, systému SLS. Stále tak platí, že človek sa nedokázal na Mesiac vrátiť ani 50 rokov po svojej poslednej návšteve v rámci programu Apollo.
Vedcom z Aljašskej univerzity sa podarilo zistiť jedálničiek ženy žijúcej pred približne 12.800 rokmi. Využili na to stopy chemických prvkov uložených v kostre jej 1,5-ročného syna, ktorej pozostatky objavili na juhu amerického štátu Montana. Matka ho v tom čase ešte dojčila a kosti chlapca sa stali záznamom jedálnička matky. Analýza ukázala, že stravu ženy najčastejšie tvorilo mäso megafauny, teda najväčších zvierat ekosystému, najmä mamutov. Megafauna celkovo predstavovala až 96 percent stravy ženy, mamuty tvorili približne 40 percent. Po nich nasledovali losy, bizóny, ťavy a kone, nepatrnú časť stravy tvorili malé cicavce a rastliny. Vedci potom stravu ženy porovnali s rôznymi všežravcami a mäsožravcami žijúcimi v tom období, okrem iného aj s veľkými mačkami, medveďmi a vlkmi. Zistili, že najviac pripomína stravu dnes už vyhynutých šabľozubých mačiek z rodu Homotherium.
