Československé cesty do Austrálie

Československé cesty do Austrálie
V Bielych miestach 20.storočia Vás pozývame na cestu do Austrálie, kam sa vydáme po stopách našich zabudnutých krajanov.
Čo ich však viedlo na druhú stranu zemegule?
Posledný objavený kontinent, krajina protinožcov a divotvornej prírody - eukalyptov, klokanov a vtákopyskov.
To sú len niektoré z podôb Austrálie, ktorá lákala už po krátko po jej objavení aj mnohých našich rodákov.
Už krátko po jej objavení tu podobne ako v Amerike zúrila zlatá horúčka, a tak lákala spomedzi obyvateľov Rakúsko-Uhorska najskôr dobrodružných zlatokopov.
Neskôr to boli vedci a časté boli aj misie - prvým rodákom z územia Slovenska v Austrálii bol pravdepodobne jezuita Jakub Longa, ktorý pôsobil medzi domorodcami, Aborigencami.
Niektorí prišli na chvíľku, iní zostali. A ich príbehy tu boli mimoriadne dobrodružné. Podobne aj práce. Pracovali pri výrobe eukalyptového oleja alebo stavali ploty pri divokým austrálskym psom, dingom.
Niektorým sa podarilo zapísať aj do dejín Austrálie, iní od protinožcov narukovali priamo na front prvej svetovej vojny a bojovali v československých légiach za novovznikajúce Československo.
Podobne ako napríklad Gejza Janelník, rodák z Košíc, ktorý na fronty prvej svetovej vojny odchádzal od protinožcov - ako lodník z Brisbane.
Vzdialená Austrália je nám tak bližšia, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Osobne ju navštívil už Milan Rastislav Štefánik, Milan Hodža sem poslal československú vlajku a z Austrálie zasa poslali československému prezidentovi Tomášovi Garrigue Masarykovi do daru dva klokany.
Tie prišli z Austrálie do Prahy s futbalovým tímom Vršovice Bohemians, ktoré majú mimochodom v logu dodnes klokana...
No a s príbehom mladého Československa je spojený aj ikonický prístavný most v Sydney. O tom všetkom budeme hovoriť v našej relácii, no predovšetkým si predstavíme najmä konkrétne osudy našich rodákov z prvej polovice 20.storočia, ktorí kedysi odišli k protinožcom...
Či už objavovať túto terru incognitu alebo tu hľadať svoje šťastie.
Tému československej emigrácie do Austrálie aj osudy našich krajanov – z niekdajšieho Československa skúmajú systematicky na katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci.
A pozvanie do našej relácie prijal historik Pavel Kreisinger, autor tohto unikátneho výskumu a knihy Česi a Slováci v Austrálii v 1.polovici 20.storocia a ich účasť vo svetových vojnách.
Biele miesta 20.storočia pripravili Soňa Gyarfašová a Pavol Prelovský a vysielame ich v nedeľu o 20.05 v Rádiu Slovensko.

Biele miesta Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Zdroj foto: Na fotografii je Bratislavčan Ján Rückschloss, pre ktorého bola Austrália životným snom. No jeho cesta tam trvala 40 rokov a viedla aj cez jáchymovské uránové bane.

ertzu.jpg

Autor: Soňa Gyarfašová; Foto: súkr. arch. Ján Rückschloss

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame