Ukrajinský kováč vyrába Kvety vojny. Poškodené zbrane a muníciu premieňa na umenie. Predstaví nám ho Rado Tomeš:
EUROSKOP
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Kováč Viktor Michalev žije v meste Doneck, ktoré momentálne okupuje Rusko. V jeho dielni sa hromadia kopy zhorených guľometov a nábojov z frontovej línie - prinášajú mu ich priatelia aj známi z okolia. Vedia totiž, že Viktor ich používa ako materiál pre svoje „kvety vojny. Začal tak, že mu raz kamarát priniesol prvé rozbité kusy zbraní. Postupne z nich začal vyrábať kvety – najmä ruže ale aj rôzne iné druhy. Netrvalo ani mesiac a už svoje výtvory vystavoval v doneckom múzeu. Zo zošrotovaných zbraní však symbolicky „nevykvitli len ruže“. Z častí granátometov a nábojníc konštruuje Viktor Michalev aj stojany na písacie perá.
Pred desiatimi rokmi osem ťažko ozbrojených mužov vyrezalo dieru v plote na bruselskom letisku. Prezlečení za policajtov vylúpili lietadlo, ktoré smerovalo do Švajčiarska. V lietadle sa nachádzalo 120 balíkov diamantov v hodnote 47 miliónov eur. Páchateľov zadržali ale ani po desiatich rokoch sa nepodarilo páchateľov usvedčiť. Vo väzení sedí len jeden z partie a aj ten sa môže dostať o dva roky na slobodu. Tento týždeň belgický odvolací súd oslobodil posledných štyroch obvinených s vysvetlením, že vyšetrovanie nie je dostatočne spoľahlivé. Jeden z obhajcov dokonca označil oslobodenie svojho klienta za zlyhanie obžaloby, ktorá síce mala k dispozícii veľké množstvo dôkazov, držala sa však zlej teórie o lúpeži. Doteraz sa z tejto veľkej lúpeže podarilo nájsť len zlomok diamantov.
Vatikán vracia Grécku časti reliéfu chrámu Parthenón, ktorý starí Gréci zasvätili bohyni Aténa. Vatikánske múzeá už poslali do Grécka tri fragmenty z antického chrámu – sú to časť konskej hlavy, hlavy chlapca a bradatého muža. Repatriáciu dohodol Pápež František minulý rok v decembri a diela venoval pravoslávnemu aténskemu arcibiskupovi Jeronýmovi druhému ako konkrétny prejav jeho úprimnej túžby kráčať po ekumenickej ceste pravdy. Vatikánske múzeum teraz vyslalo silný signál na opätovné zjednotenie reliéfu. Grécko sa od konca 19– teho storočia snaží o vrátenie všetkých častí Parthenónu do Atén. Rokovania sa vedú najmä okolo Britského múzea, ktoré má jednotlivé fragmenty vo svojej zbierke od roku 1832. Grécke úrady tvrdia, že fragmenty reliéfu Angličania získali za nejasných okolností.
