Písal sa rok 1942, keď prišli na evanjelickú faru do dedinky Baďan na strednom Slovensku tri manželské židovské páry z Banskej Štiavnice a matka jedného z nich. Spitzerovci a Kleinovci. Bol tu kľud a oni sa necítili ohrození, preto sa rozhodli, že sa nepreoblečú do šiat dedinčanov a ani sa neukryjú v domoch, do ktorých ich chcel farár Karol Lúčanský porozdeľovať. Tak im vykopali bunker v lese a keď im raz doniesli stravu, bol prázdny. Zrejme sa vrátili do Banskej Štiavnice, odtiaľ však všetkých zrejme zobrali a podľa údajov v Yad Vashem zahynuli počas vojny. Nič bližšie sa o nich nevie. Na fare ešte našla úkryt aj Irenka. Tá sa obliekala ako slúžka domácich a pomáhala pri hospodárstve. Niekto ju však vyzradil a na faru prišli gardisti. Už skoro odchádzali, keď pod plevníkom uvidel jeden z nich vytŕčať cíp červenej sukne. Vzali ju a nevie sa, čo sa s ňou stalo.
Aj takéto boli príbehy ukrývaných počas vojny. To však nič nemení na tom, že rodina Lúčanská s troma deťmi sa snažila zachrániť im život...
Cíp sukne
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
