Michal Roháček si kúpil na Starej Turej dom a podnájom v ňom našli mnohé rodiny...
Napríklad Pribišovci z Komárna sa sem prisťahovali potom, čo bolo územie južného Slovenska pričlenené po Viedenskej arbitráži k Maďarsku. Mnohým pomohol - keď mali dlhy, zobral si pôžičku, dlhy za nich vyplatil a oni mu podľa možností splácali, či nesplácali. V „hrubom dome", ako tento jeho poschodový dom na Starej Turej volali, bývali aj Blumenovci. Mladá židovská rodina s jedným dieťaťom. Raz prišli gestapáci. Pani Blumenová si akurát stihla odpásať zásterku. Kuracie mäso, ktoré pripravovala rodine na obed, zostalo nedotknuté. Rodinu naložili do auta a cestou do Nového Mesta nad Váhom pána Blumena vyložili, nech im dá zlato, keďže bol zubný technik. Žiadne nemal, a tak ho na smrť ubili. Matku so synom naložili do transportu a z koncentračného tábora sa nevrátili...
V roku 1944 hľadal u pána Michala Roháčka útočisko aj pán Dezider Kramer z Vrútok. Žid, obchodník. Poznali sa už predtým. Pán Roháček ho dal zamurovať, nechal len okienko na stravu. V pivnici sa vchádzalo za skrinkou s náradím do menšej miestnosti. Keď ju murár akurát zamurovával, prišlo do domu gestapo. Jeden z nich išiel prezrieť aj pivnicu. Pán Roháček sa na dvore modlil, aby mu Boh zakryl zrak, aby Dezidera Kramera nenašiel.
Zamurovaný v pivnici
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
