Príbeh mladých židovských manželov Ferka a Janky Horákovcov, ktorým sa v prednej izbe u Zámorovcov v Dolnej Ždani narodil syn Ivan.
Lýdia Rafaelisová je povojnové dieťa, ale odmalička počúvala spomienky mamy a starej mamy na Janku a Ferka Horákovcov, ktorí v ich malom vidieckom domčeku v Dolnej Ždani od roku 1942 do roku 1947 bývali v prednej izbe. Tu sa im narodil aj ich prvý syn Ivan. Starý otec Jozef Zámora údajne vybral meno, pretože si zapisoval do máp, kde je front, ako postupujú Rusi a na počesť armády, ktorá sa blížila s oslobodením dostal malý židovský chlapček ruské meno.
Jozef Zámora bol sirota. Umrela mu mama, otec sa znova oženil, ale macocha nemala záujem o dieťa. Potom umrel aj otec, tak sa ho ujala židovská rodina v Dolnej Ždani, ktorá tu mala obchod aj krčmu. Mohol u nich bývať, vychovali ho a on im pomáhal s drobnými prácami. Keď bol väčší, pracoval u viacerých Židov - na píle, naučil sa robiť s plťami, drevom, aj koňmi a naučil sa aj po nemecky a po maďarsky. Hoci nemal žiadne školy, bol majster. Jeho manželka Mária Zámorová tiež slúžila v mladosti u Židov a naučila sa variť, šiť, piecť. Obaja mali dobré skúsenosti, a tak keď sa k nim dostali Horákovci, veľmi radi im pomohli. Nevieme dnes, či sa poznali pred vojnou. František Horák odchádzal do práce na týždňovky do Bratislavy, kým sa dalo, Janka zostávala so synčekom u Zámorov.
Keď vypuklo povstanie, pán Horák sa vybral bojovať k povstalcom do hôr niekde k Donovalom. Bližšie k sebe presťahoval aj manželku so synom, bývali u nejakej rodiny v Banskej Bystrici.
Do Dolnej Ždane prišli Nemci. V predne izbe sa ubytovali dvaja nemeckí „oficieri", jeden sympatický prehodil so starým otcom aj dve - tri slová a spomínal na svoju rodinu. Druhý bol nacista... Ľudia si betónovali hnojné jamy, aby sa mali kde skryť. Vyhodené boli mosty, syn Zámorovcov Peter chodieval na prosbu starostu odmínovávať polia. Chodil do gymnázia a o zbraniach sa učil, aj vyznal, aj tak pani Mária Zámorová vždy tŕpla, či sa vráti domov.
Pána Horáka, partizána, Nemci zajali a odvliekli do Nemecka, a tak sa Janka vrátila v marci 1945 k Zámorovcom. S Nemcami sa tu našťastie nestretla...
Vojna sa aj skončila, ale ona dlho nevedela, čo je s manželom. Ten sa vrátil až v septembri. Psychicky aj fyzicky zničený. Kuchyňa pani Zámorovej a starostlivosť sympatickej manželky ho postavili na nohy a Horákovci odišli v roku 1947 do Čiech, kde žila jediná Jankina sestra. Obaja mali pred vojnou širokú rodinu, ale všetci zahynuli v koncentračných táboroch.
Príbeh z obdobia druhej svetovej vojny rozpráva pani Lýdia Rafaelisová, ako ho počula od mamy a starej mamy a zo spomienok strýka Petra.
Ferko a Janka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
