Nasledujúca prechádzka si vyžaduje historický úvod.
Keď Maďarsko po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 zabralo juh Slovenska, získalo aj časť našej železničnej siete. Naopak niektoré trate na našom území zostali bez spojenia. Preto sa po vzniku Slovenského štátu začali stavať úseky, ktoré by osirelé kúsky pospájali. Fanúšikovia železničnej histórie ich dnes poznajú ako Gemerské spojky. Jedna z tratí mala prepojiť Revúcu a Tisovec; dodnes zostali v teréne viditeľné zvyšky vrátane násypu. Práve po ňom si naplánovala trasu partia turistov z Banskej Bystrice, sprievodcu im robil železničiar telom i dušou Dušan Antalík.
Na túru sme vykročili po koľajniciach zo železničnej stanice v Revúcej. Čoskoro sme však odbočili doľava, zdanlivo na lesnú cestu. V skutočnosti ide o úsek pripravovanej trate, ktorá bola svojho času takmer hotová:
Po nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Muránskej Lehoty - 1. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Chodník je bez značiek, no pri troche zdravého železničiarskeho rozumu nemôžete zablúdiť. S nadšencami z Klubu slovenských turistov Kremnička - Banská Bystrica sme sa pustili na trasu, po ktorej mal chodiť vlak. Vedie z Revúcej do Tisovca, no my sme mali v úmysle skončiť v Muránskej Lehote. So sprievodcom Dušanom Antalíkom sme kráčali po násype, ktorý sa teraz využíva ako lesná cesta. Zrazu sme zastali v ohromení: pred nami sa týčila vysoká stena, poskladaná z kamenných kvádrov; aj keď vlak tadiaľ nikdy nešiel, stena stále slúži ako oporný múr - drží na mieste kus svahu; tvarom pripomína obrovský lichobežník. Hádali sme, koľko môže merať v najvyššom bode.
Po nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Muránskej Lehoty - 2. časť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Foto:
Snímka 1 - Túru po jednej z Gemerských spojok začíname na železničnej stanici v Revúcej. Len pár desiatok metrov kráčame popri koľajniciach, potom odbočíme doľava...
Snímka 2 -... na trasu, ktorá vyzerá ako lesná cesta. V skutočnosti kráčame po železničnom násype.
Snímka 3 - Z cesty ani nevidno, že máme pod sebou železničný most. No keď zídeme z násypu...
Snímka 4 - ... uvidíme mohutnosť stavby.
Snímka 5 - Na tomto mieste trasy je železničný násyp zjavný.
Snímka 6 - Hoci na dnešnej trase nečakáme výhľady (nesmerujeme na žiadny vrch), predsa sa naskytnú. Uprostred sa týči Kohút, dominantný kopec nad mestom.
Snímka 7 - Trasa železnice tvorí na niektorých miestach zárez v teréne.
Snímka 8 - Jediná konštrukcia mosta na trase. Hoci prejsť cez ňu sa zdá ľahké, neodporúčam to ľuďom, ktorí sa boja výšky. Zábradlie vám nepomôže.
Snímka 9 - Jeden z veľkých priepustov, kadiaľ v prípade potreby mala odtekať voda.
Snímka 10 - Prichádzame k mohutnému opornému múru.
Snímka 11 - Až uprostred steny vidíme, aká je rozľahlá.
Snímka 12 - Zdanlivo sa tu trasa končí, ďalej mala viesť po mostnej konštrukcii. My musíme zísť do údolia a na druhej strane sa znovu vyškriabať na násyp.
Snímka 13 - Aj tu mal viesť most. Taký veľký, že potreboval oporný pilier.
Snímka 14 - Násyp je stále zreteľný. Ale keďže táto časť sa už nevyužíva ako lesná cesta, predierame sa pomedzi kríky.
Snímka 15 - Skalný masív, pri ktorom stavitelia tohto úseku železnice s prácami prestali. My pokračujeme ešte pár metrov zaň a potom smerujeme nadol, do Muránskej Lehoty.
Snímka 16 - Z Muránskej Lehoty sme sa rýchlo dostali nad Muráň. Nad obcou sa vypína bralo Cigánka, na ktorom stoja zrúcaniny Muránskeho hradu.
Snímka 17 - Túru končíme na železničnej stanici v Muráni. Osobná doprava tam už nefunguje.
Galéria
