Budova Slovenského rozhlasu sa stala národnou kultúrnou pamiatkou. Vytvorili ju architekti Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kysling. A hoci názory na ňu sa rôznia, predsa len skrýva veľa zaujímavého. Čo robí obrátenú pyramídu unikátnou povie Dáša Omastová.
Budova rozhlasu
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Rozhlas, to je fabrika i chrám v jednom. Takto budovu obrátenej pyramídy opísal jeden z jej tvorcov, architekt Štefan Svetko: "V duchu varovania pred určitou šedivosťou a ponurosťou našej architektúry sme vytvorili akýsi prvok, ktorý by dal charakter centrálnemu priestoru Bratislavy a ktorý by bol skutočným novodobým symbolom nášho mesta."
Pyramídu stavali 16 rokov a je naozaj dôkladne premyslená. Jej stredom prechádza jadro široké 13 metrov a vysoké takmer 70 metrov. Takáto konštrukcia umožnila vybudovať interiér kopírujúci tvar pyramídy. Architekt Štefan Bekeš povedal: "Koncept obrátenej pyramídy, ktorá v sebe skrýva ešte jednu, je unikátny na celom svete. Samozrejme, existujú obrátené pyramídy, ale len jedna jediná, a to tá bratislavská, v sebe skrýva ešte tú vnútornú. Má to svoju logiku, lebo skrýva v sebe tie najdôležitejšie vysielacie priestory, ktoré potrebujú ochranu."
Pyramída v pyramíde, ale tiež dom v dome - na tomto princípe vznikli aj jedinečné nahrávacie štúdiá, jedni z najlepších v strednej Európe. Štefan Bekeš: "Vonkajší železobetónový plášť, na ktorom sú zavesené a podopreté vnútorné sály, vytvára akustický, absolútne odizolovaný priestor od exteriéru, tzn. žiaden zvuk z exteriéru sa nedostane do interiéru."
Vďaka svojej výnimočnosti sa budova stala národnou kultúrnou pamiatkou. Ako to ovplyvní jej budúcnosť a prípadné renovácie? Peter Škulavík, vedúci odboru štátneho informačného systému, ktorý má na starosti vyhlasovanie národných kultúrnych pamiatok: "Do procesu obnovy alebo údržby vstupuje krajský pamiatkový úrad, ktorý schvaľuje zámer vlastníka na vykonanie prác. Ale treba rozlišovať medzi bežnou údržbou a sanáciou základných vecí budovy, a potom pri ochrane pamiatkových hodnôt, ktoré sú pre každý objekt charakteristické. V prípade budovy Slovenského rozhlasu nikto asi nebude chcieť meniť jej konštrukčné prvky, meniť ten jej architektonický tvar obrátenej pyramídy."
Bola by to veru škoda. Budova aj po vyše 30 rokoch priťahuje domácich i zahraničných návštevníkov a dokonca aj hollywoodských filmárov. John Moore, režisér snímok ako Smrtonosná pasca či Za nepriateľskou líniou, si bol Rozhlas tiež osobne pozrieť: "Keď sa nad tým zamyslíte, toto je presne budova pre rádio. Má tvar ako megafón, ako vysielanie, ktoré sa šíri von, do sveta. Je to veľmi dômyselné. Myslím si, že ľudia podceňujú architektúru z éry komunizmu, pritom táto budova prebije všetko, čo som videl na západe. Je to originálne. Milujem túto budovu."
Galéria
