V NASA zavládlo nadšenie, vedci prvý raz vypestovali rastlinky na mesačnej pôde:
SPEKTRUM 17.05.2022
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Prvý krát sa vedcom podarilo vypestovať rastliny z pôdy Mesiaca, ktorú odobrali astronauti pred pol storočím, ešte z programu Apollo 11. Šťastnou rastlinou sa stala Arábovka Thalova, jednoročka z čeľade kapustovité, ktorá je takzvaným modelovým organizmom, čo znamená, že je veľmi dobre popísaná. Nebolo to jednoduché, ani pre vedcov, ani pre rastlinu. NASA po dlho váhaní uvoľnila pôdu pre výskum a rastliny rástli prvý týždeň výrazne pomalšie, ako tie, ktoré boli zasadené v pozemskej pôde. Nakoniec boli dospelé rastlinky z mesačnej pôdy zakrpatené. Mesačná pôda, ktorú v experimente použili bola zo všetkých možností najmenej úrodná. Je to však skvelá správa a veľký krok pre využívanie pôdy na Mesiaci pri potulkách ľudí vo vesmíre.
Na tvare záleží. Najmä čo sa týka toho, do akého tvaru sú mestá postavené. Podľa výskumu medzinárodného tímu vedcov je to významný faktor, ktorý prináša buď viac, alebo menej zrážok. Vedci skúmali prímorské mestá, aj tie vo vnútrozemí a výsledky sú zaujímavé - najviac prší v mestách v tvare kruhu, najmenej v tvare trojuholníka. V kruhových mestách sú zrážky v priemere o takmer 79% intenzívnejšie a o 22% častejšie ako v trojuholníkových mestách. Ešte väčší vplyv má tvar mesta na podnebie, keď je postavené na pobreží. Podľa vedcov by sme tieto informácie mali oveľa viac využívať pri územných plánoch a výstavbe v meste.
