Po boku generálov Goliana a Viesta
V predvečer výročia Slovenského národného povstania sme vám priniesli v našom vysielaní príbeh demokratického odboja - cez životný osud dnes 90-ročného Branislava Tvarožka.
V odboji bol ešte pred vypuknutím povstania, v povstaní vo Vysokoškolskom strážnom oddieli generálov Goliana a Viesta - je jedným z posledných pamätníkov, ktorí zažili legendárnych veliteľov povstania, ktorých sprevádzal až do posledných chvíľ. A po Víťaznom februári ho uväznili komunisti.
Branislav Tvarožek pochádzal zo starej brezovskej rodiny Tvarožkovcov. Jeho strýko Tomáš zakladal prvú Mestskú sporiteľňu, strýko Juraj postavil legendárnu Metropolku a otec Eduard pôsobil v Slovenskej obilnej spoločnosti. Branislav bol vychovávaný v ideáloch demokracie a humanizmu prvej Československej republiky.
Dodnes má odložený list, ktorý 14. marca 1939 posielali narýchlo československí legionári Slovenskému snemu ešte pred ich rozhodnutím na protest proti rozbitiu Československa - považovali za amorálne opustiť Česko, nášho priateľa v tých najhorších osudových chvíľach, a v hitlerovskej politike už vtedy videli hrozbu, s ktorou nemožno spolupracovať. Podpísali ho generál Viest, spisovatelia Janko Jesenský či Jozef Gregor Tajovský, ale aj Branislavov strýko, známy architekt Juraj Tvarožek.
Hneď po rozbití Československa sa Tvarožkovská rodina zapojila do odboja, v kontakte boli s demokratickou odbojovou organizáciou Flóra napojenou na Londýn. Cestu k odboju si našiel aj mladý Branislav - v roku 1942 na protest zatierali so spolužiakmi zo strednej školy v noci všadeprítomné hákové kríže a písali protifašistické heslá. Na výročie vzniku Československa, 28. októbra 1942 ich však chytili Nemci, neskôr vyšetroval režim a za trest vylúčili zo všetkých škôl v republike.
Keď vypuklo povstanie, bol zaradený do vysokoškolského strážneho oddielu generálov Goliana a Viesta - špeciálnej jednotky zloženej na podnet generála Goliana, ktorá slávnych veliteľov sprevádzala až do posledných chvíľ.
Po Víťaznom februári Branislava, ktorý v tom čase študoval na vysokej škole, tak ako mnohých iných povstalcov z demokratického odboja ho z nej vyhodili a zavreli komunisti. Súd bol v roku 1949 a zámienkou sa stalo, že poskytol nocľah svojmu bratrancovi a spolubojovníkovi Živodarovi Tvarožkovi, ktorý utekal cez železnú oponu.
Tresty boli vysoké - jeho bratranec Živodar dostal trest smrti, neskôr zmenený na doživotie, odsedel si 16 rokov. Náš hrdina Branislav dostal 5 rokov, ktoré strávil v Jáchymove. Reláciu o jeho príbehu pripravila redaktorka Soňa Gyarfašová a povedal jej aj to, že práve v takzvanej táborovej univerzite, medzi politickými väzňami, sa dozvedel aj to, čo nebolo v knihách a bola to preňho tá najlepšia škola života.
„Len zo mňa nerobte žiadneho hrdinu, to, čo sme robili, bola samozrejmosť," hovorí napriek všetkému, čo prežil.
Osudy Branislava Tvarožka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
