Boli miláčikmi celej krajiny a v zahraničí ich označovali za obrovský hokejový zázrak. Veď svoju vlasť obsypali zlatom a striebrom.
V čase, keď sa po skončení druhej svetovej vojny začali opäť hrávať majstrovstvá sveta v hokeji, priniesla domov československá hokejová reprezentácia počas troch rokov hneď tri medaily.
Začalo sa to v roku 1947 zlatou medailou z majstrovstiev sveta a pokračovalo v roku 1948 striebornou olympijskou. A v roku 1949 víťazili znova a československí hokejisti získali aj zlatú medailu z majstrovstiev sveta vo Švédsku.
„Titul majstrov sveta, kde sme porazili dokonca Kanadu," spomínal slávny hokejista Augustín Bubník, najmladší člen slávnej hokejovej reprezentácie, ktorého príbeh zachytila redaktorka Soňa Gyarfašová.
V roku 1950 sa československá hokejová reprezentácia pripravovala na ďalšie úspešné hokejové na majstrovstvách sveta v Londýne, no už nikdy na ne nenastúpili.
„My sme vlastne boli obžalovaní zo špionáže a velezrady, z toho, že sme chceli hrať za hranicami ako československé národné mužstvo v exile. A to chceli dokázať. Tie tresty boli vysoké, inžiniera Modrého, brankára urobili vedúcim a obaja sme mali návrh trestu smrti," hovoril Augustín Bubník.
Najstaršiemu, brankárovi Bohumilovi Modrému, priťažili vo vykonštruovanom procese ponuky z americkej NHL, najmladšiemu Augustínovi Bubníkovi v očiach režimu aj to, že jediný z československej hokejovej reprezentácie vedel angličtinu. Nakoniec boli tresty miernejšie, no aj tak šokujúco vysoké.
„Dostali sme vysoké tresty. Pätnásť, štrnásť, desať, sedem rokov a tak ďalej. Čiže celých 12 hráčov národného mužstva zmizlo naraz z povrchu zemského," spomínal.
Úradujúcich majstrov sveta, ktorí priniesli domov najvzácnejšie kovy, poslali po ťažkých výsluchoch komunisti do Jáchymova - fárať uránovú rudu. A Československo nemalo ďalšie tri roky na majstrovstvách sveta svoje zastúpenie.
Boli na vrchole svojich síl a napriek tomu, čo sa stalo, o hokeji nikdy snívať neprestali.Verili, že sa spravodlivosť ukáže a oni sa ešte vrátia na ľad. Po piatich rokoch prišla amnestia, no ich sen sa už tak celkom nesplnil.
„Už sme nesmeli hrávať za naše národné mužstvo, nesmeli sme hrávať prvú a druhú ligu.
Z celej hokejovej reprezentácie dnes už žije iba jediný. A ako sa dozvedela od neho redaktorka Soňa Gyarfašová, v živote je dôležité nenechať sa zlomiť.
Bývalý hráč, dnes 88-ročný Augustín Bubník sa však nenechal zlomiť a stal sa napriek komunistickým perzekúciam neskôr prvým československým hokejovým trénerom, ktorý dostal angažmá v zahraničí.
Osudy Augustína Bubníka
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
