Za komunizmu si odsedel 16 rokov, odmietol milosť prezidenta Novotného
V našich Osudoch si pripomenieme jedného z najdlhšie väznených politických väzňov v komunistickom Československu.
Dobroslav Pustaj strávil v tých najťažších komunistických väzeniach a
lágroch 16 rokov a 4 dní a na slobodu sa dostal až v reformnom roku
1968.
Náš hrdina bol presvedčený idealista a veril, že je aj v silách jedného človeka zmeniť chod vecí okolo seba.
Keď si tri roky po druhej svetovej vojne komunisti v Československu násilne uzurpovali moc a prišiel takzvaný neslávne známy Víťazný február, mal Dobroslav Pustaj ešte len necelých osemnásť rokov.
Ako človek, ktorého rodina pomáhala už počas druhej svetovej vojny sa rozhodol, že bude proti tomuto nedemokratickému vývoju bojovať. Založil odbojovú organizáciu, ktorá už o čosi neskôr dostala názov podľa zakázanej rozhlasovej stanice Slobodná Európa – svoju odbojovú skupinu nazval Slobodné Československo.
„V roku 1951 vznikla rozhlasová stanica Slobodná Európa, kde hlásila hlásateľka v češtine spočiatku takto :
"Zde hlas slobodného Československa, rozhlasová stanica Slobodná Európa. Preto dostala aj naša organizácia názov Slobodné Československo. Chceli sme slobodné, proeurópske Československo, preto som toľko rokov sedel."
Keď ich činnosť odhalila Štátna bezpečnosť, nasledovalo drastické zatýkanie.
„Nejakého Jozefa Miku, ktorý bol z našej skupiny, úplne rozstrieľali. Štát, ktorý mal moc aj zbrane, si nevedel poradiť, aby toho človeka dostal živého? Taký to bol režim, nezáležalo na tom jednom človeku "
V roku 1952 ich čakali mesiace tvrdých výsluchov. Horšie ako bitka bolo psychické týznenie. "O tom, čo si museli prežiť, svedčí ako čokoľvek lepšie fakt, že sa v čele pokúsil obesiť jeden z členov našej organizácie, hovoril.
Keď ho žiadali hovoriť o trestnej činnosti, odmietal. "My sme nešli proti štátu, išli sme proti komunistom. Štát bol komunistický násilím."
Keďže Dobroslav Pustaj začínal svoj odboj ako mladistvý, dali mu 25 rokov. Prešiel tie najťažšie väzenia – aj jáchymovskú Vežu smrti, kde väznili drvili bez akýchkoľvek ochranných prostriedkov uránovú rudu vyťaženú z celého Jáchymovska a vdychovali rádioaktívny prach.
Po tom, čo tu ochorel, preložili ho do leopoldovského väzenia.
"Tých starých pánov, kňazov a generálov nechali, aby búrali kostol. To bol neskutočný primitivizmus od tých bacharov "
Okrem kňazov nikdy nezabudol ani na nešťastného českého politického väzňa Josefa Vaníčka. Už po rokoch sa stretával na pietnych spomienkach politických väzňov v Leopoldove s jeho dcérou, ktorá mala v čase otcovej smrti necelý rok.
"Bachar ho tam vo väzení zastrelil zo svojej búdky ako zviera. Mladý chlapec, politický väzeņ a slušný človek."
Dobroslav tu stretol aj uväznených komunistov – Husáka, Lobla, Goldstuckera a Hromádka, ktorí aj vo väzení založili katedru marxizmu-leninizmu.
"Oni sa už tu na slobode dohovárali, kto čo bude robiť. Ja som ich ľutoval. Všetko to videli a aj tak tomu chceli slúžiť..."
Dostal sa aj na jedno z najťažších leopoldovských oddelení, kde politických väzňov lámali.
"V Leopoldove som skončil na prísnej izolačke ministerstva vnútra-tu mi vybili zuby, rozrezali peru spodnú."
V komunistických si odsedel dohromady dlhých 16 rokov a na slobodu vyšiel až v reformnom roku 1968. Ako doživotný baník a človek druhej kategórie musel na vysnívanú slobodu čakať ďalších 20 rokov. V tom čase sa stretol aj s bývalým spoluväzňov Josefom Pavlom, presvedčených komunistom, ktorý v Leopoldove tiež viedol katedru marxizmu-leninizmu a v obrodnom roku 1968 sa stal ministrom vnútra. Presviedčal Dobroslava o obrode režimu, no ten jeho slovám neveril, komunistický režim bol totiž podľa neho postavený na zlých základoch.
Vypočujte si s nami príbeh zakladateľa odbojovej skupiny Slobodné Československo, ktorý patril k najdlhšie väzneným politickým väzňom v komunistickom Československu. Po nežnej revolúcii zakladal Konfederáciu prenasledovaných komunizmom a pôsobil vo VPN v Ružomberku.
Príbeh Dobroslava Pustaja, ktorý sa dožil 81 rokov a zomrel v roku 2013, no za svoj životný získal už in memoriam najvyššie štátne vyznamenanie – a v mnohých názoroch predbehol svoju dobu.
Osudy Dobroslava Pustaja
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
