Chcel byť kňazom, stal sa fyzikom, ktorý skúmal kozmické žiarenie v blízkosti Nebeských hôr. Alebo netradičný príbeh k 70. výročiu akcie K, označenej ako Barbarská noc.
Patril k priekopníkom skúmania kozmického žiarenia - nielen v Československu na Lomnickom štíte, ale tiež vo východnom bloku. Mezóny skúmal aj na vysokohorskej vesmírnej stanici nad metropolou Kazachstanu Alma-Atou. Venoval sa aj otázkam rádioaktivity. A viedol u nás práce na prvom slovníku zostavenom pomocou počítača. Patril v našich podmienkach medzi priekopníkov spracovania numerických dát na počítači, veď bol medzi prvými vedcami, ktorí pôsobili v Bratislave na Výskumnom výpočtovom stredisku OSN. V Prahe mal zasa zaregistrovaných a patentovaných niekoľko vynálezov.Fyzikom sa stal podobne ako on aj jeho starší brat Albert Hlaváč.
A hoci by sa teda mohlo zdať, že cesta fyzika Teodora Hlaváča k jeho práci a povolaniu bola priam predurčená, nebolo to tak. V mladosti mal celkom iné sny a túžby. „Od detstva, od svojich desiatich, jedenástich rokov som mal takú predstavu, že by som išiel študovať teológiu a pomáhal na misiách vo svete. Pozeral som sa na to možno aj z takého detského dobrodružného hľadiska a videl som v tom ideál,“ hovoril rodák z Chynorian. V jeho rozhodnutí ho podporoval miestny pán dekan, ktorý deti oslovil zaujímavými výkladmi, a príkladom mu išli aj obaja rodičia
V čase, keď sa Teodor Hlaváč pripravoval na povolanie kňaza u verbistov v Nitre, však prišla takzvaná Barbarská noc a osudy všetkých rehoľníkov aj ich životné plány sa zmenili. Jeho zasiahla druhá vlna akcie K z 3. na 4. mája 1950. Práve pri 70. výročí týchto udalostí Vám prinášame príbeh jedného z tých, ktorí tieto udalosti zažili. „Ak chcete niekto odísť, či už máte zdravotné dôvody alebo iné, pokojne to môžete urobiť,“ hovoril im v zlej predtuche len tri týždne po tom, čo sa začala komunistická akcia K, ktorá mala zničiť všetky mužské kláštory.„Neodišiel nikto, zostali všetci z mojich spolužiakov,“ spomínal Teodor. O polnoci vtrhli medzi nich milicionári so samopalmi a odtiaľ ich odvliekli do internačného kláštora. Ten bol však iba prechodnou stanicou. A mladý Teodor Hlaváč skončil ako triedny nepriateľ najskôr vo vojenských táboroch nútených prác, kde strávil tri roky svojho života.
Hoci neskôr sa mu podarilo vyštudovať na vysokej škole fyziku, prišla zo strany režimu ďalšia rana. V roku 1961 sa rozbehol vykonštruovaný proces jeho priateľmi z rehole – verbistami. Hlavný predstavený, páter Rudolf Bošanský dostal 15 rokov, ostatná vinníci menšie tresty.Po prepustení sa Teodor Hlaváč dostal do Tatier, kde sa od práce pomocného skladníka a chatára dostal bývalý ako vyštudovaný fyzik až k výskumu kozmického žiarenia na Lomnickom štíte a odtiaľ až na jednu z najmodernejších vysokohorských vesmírnych staníc v Kazachstane. „V tom čase došla pozvánka zo ZSSR, žeby jedného pracovníka prijali na meranie kozmického žiarenia. Nikto nemal iný o to záujem - báli sa ísť do tých končín na Nebeské hory - Tian-Šan, pretože vtedy, ako je známe, boli tie problémy na rieke Ussuri medzi Čínou a Sovietskym zväzom.
O tejto riečke na hraniciach sa nevedeli Číňania a Sovieti dohodnúť, dokonca si v rádiu veľmi tvrdo nadávali. Takže z Prahy sa tam bál niekto prihlásiť, žeby išiel na túto stanicu do Alma-Aty, respektíve k Alma-Ate na toto háklivé územie,“ spomínal Teodor Hlaváč s tým, že ani na Slovensku sa nikto na túto cestu veľmi podujať nechcel. „Vtedy som povedal,že ja sa hlásim. Ja som tam šiel a pracoval som rok pri meraní kozmického žiarenia,“ hovoril.Meranie kozmického žiarenia sa vtedy ešte len rodilo. Teodora Hlaváča žiadali, aby si svoj pobyt predĺžil ešte o ďalší rok. Domov sa vrátil v novembri 1968. Aj dnes sa pri spomienkach na svoj príchod smeje.
„Vzhľadom na to, že v 68-roku sa udiali vo vtedajšom Československu známe veci - Dubčekova doba, keďže som tam dokopy nevedel nič o tom, čo sa u nás deje a nebol som ako iní moji kolegovia, ktorí boli v Moskve alebo inde a protestovali proti takzvanej bratskej pomoci sovietskej armády a spojeneckých vojsk. Tak ja som nič také neurobil, ja som vtedy nevedel nič, čo sa u nás v tomto smere deje a vrátil som sa až v novembri po uplynutí dvoch rokov na Slovensko. Môžem povedať, že od tých čias to potom brali rozumní ľudia aj v Slovenskej akadémii vied aj inde akože ukázal svoje priateľstvo - nielenže miesto jedného roka bol ochotný dva roky pracovať v Sovietskom zväze so sovietskymi súdruhmi, ale tiež, že neprotestoval a súhlasil s bratskou pomocou, tak odvtedy môžem povedať, že som nemal nejaké vážne problémy politického charakteru, keď som sa vrátil do Bratislavy.“ hovoril veselo.
Asi aj to rozhodlo, že po otvorení Výskumného a výpočtového strediska OSN v Bratislave, mu povolili, aby tu začal pôsobiť. Mladého vedca zaujímala najmä výpočtová technika, no sám už dobre vedel, že cesty Božie sú nevyspytateľné. Aj s odstupom času Teodor Hlaváč spomínal na to, ako vnímal životné skúšky, ktorými prešiel. "Bral som ich ako určitú životnú skúsenosť. Že sú iba jednou životnou etapou, nie žiadnou trvalou tragédiou."
A všetky podľa neho mali nakoniec svoj zmysel. Človek, ktorého príbeh si pripomenieme v našej relácii, patril dlhé roky k dušiam Konfederácie politických väzňov.Tí, ktorí sa s ním stretávali, ho poznali ako večného optimistu a Teodor Hlaváč bol tiež dobrým priateľom kňaza Antona Srholca. Teodor Hlaváč sa dožil 87 rokov, zomrel v roku 2017 a my sme jeho rozprávanie zaznamenali ešte v roku 2011. Pozývame vás počúvať naše osudy a v nich životný príbeh človeka, ktorý pozeral k nebu, pretože chcel byť kňaz, no nakoniec ho životné cesty zaviedli k skúmaniu kozmického žiarenia pri Nebeských horách. Je to však aj príbeh o viere, nádeji a ideáloch, ktoré hrdinu tejto relácie sprevádzali po celý život.
Osudy Teodora Hlaváča
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
