V sobotu 26.septembra zomrela vo veku 94 rokov významná slovenská prekladateľka Marta Ličková. V našej relácii sme si pripomenuli preto jej životný príbeh.
Bola vynikajúcou prekladateľkou, ktorá preložila viac ako dvesto kníh. „Každú knižku, ktorú som prekladala, som mala rada. Bola akoby aj moja," spomínala s nostalgiou.
A spomínala aj na jeden zo svojich prvých prekladov. Vtedy, keď začínala, si ešte celkom neverila, a v Tatrane stretla básnika Jána Smreka.
"Možno keby to prekladala Zora Jesenská...," zverila sa mu so svojimi obavami. "Vy sa len nič nebojte, Martuška, ona je Jesenská a Vy ste jarná," pamätala si aj po rokoch slová, ktorými ju posmelil.
Láska k prekladom ju spojila nakoniec aj s jej manželom, novinárom Pavlom Ličkom.
Tomu sa zasa v 60. rokoch podarila nebývalá vec - v roku 1967 urobil jeden z prvých rozhovorov s ruským spisovateľom Alexandrom Solženicynom, ktorý odhalil pre svet hrôzu sovietskych gulagov. No manželovi pomohla na ceste k spisovateľovi práve ona.
„Adresu som naňho získala v čase, keď sme mali robiť pre Slovenku rozhovory s ruskými spisovateľmi. Šlo to ťažko, lebo ho zatajovali, ale nakoniec sa podarilo. Neskôr manžel vycestoval z Kultúrneho života do Moskvy a dostal sa vtedy aj do Riazane, kde sa stretol so Solženicynom," spomínala Marta Ličková.
A interview s dovtedy neznámym sovietskym spisovateľom obletelo svet. Dostalo sa až za železnú oponu. „Prebrali ho všetci, dokonca až v Japonsku, to otvorilo Solženicynovi dvere do sveta," spomína Marta Ličková.
Pavel Ličko prepašoval zo ZSSR aj rukopis jeho románu Rakovina, ktorý sa dostal až do Veľkej Británie.
Alexander Solženicyn získal v roku 1970 Nobelovu cenu za literatúru.
Kniha však v Československu už nevyšla. Tam život celkom zmenila okupácia vojsk Varšavskej zmluvy.
Pavel Ličko sa stal jedným z prvých politických väzňov normalizácie.
Marte Ličkovej vtedy pomáhali aj preklady. „Zápisky z mŕtveho domu som robila vtedy, keď bol môj muž v base, druhé vydanie vyšlo vtedy. To sa ešte podarilo. To som mu aj v nejakom liste písala - Ty, ja sa idem zblázniť. Tam je taký pojem slobody a neslobody rozobratý, ako sa ľudská bytosť môže stať neslobodnou. Naraz si vydaný napospas niečomu - ten preto, ten preto, ten preto... Ale každý je vydaný napospas.
Vypočujte si v Osudoch, ktoré pripravila redaktorka Soňa Gyarfašová, príbeh manželov Ličkovcov, ktorí ako prekladatelia pomohli Slovensku objaviť množstvo svetových autorov a svetu svojou troškou aj slávneho Solženicyna.
Spomienkové Osudy Marty Ličkovej
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Fotografia: Archív pani Ličkovej
