Dirigent z gulagu
Vynikajúci dirigent ukrajinského pôvodu pôsobil v Ukrajinskom národnom zbore v Prahe, v Podduklianskom zbore či Ukrajinskom národnom zbore Karpaty. Svoj prvý koncert však Levko Dohovič odohral ako dirigent už pred šesťdesiatimi rokmi – v marci 1955 – ako väzeň stalinských gulagov. Práve tu totiž vtedy stretol tých najlepších učiteľov. „Základ hudby mi dal ešte v Molotovsku sólista Ľvovskej opery Stepan Čorneňkyj, ktorý v medzivojnovom období pôsobil aj v slávnej La Scale. Bol taký spevácky zbor vo Ľvove, zbor Kotka, slávny mužský zbor a normálne ich zobrali do Moskvy. A ten dirigent Kotka zobral Stepana Čorneňkyja ako sólistu, že im pomôže. Predstavte si, po druhom koncerte v Moskve celý zbor uväznili - aj s dirigentom. To bolo v 40. roku a ja som sa s ním stretol v roku 1953,“ spomína sám Levko Dohovič.
Jeho druhým učiteľom bol hlavný dirigent Operného orchestra v Odesse Leonid Iščenko, ktorého komunisti zavreli na dvadsaťpäť rokov.
Známy dirigent Levko Dohovič sa dostal do gulagov ešte ako mladistvý politický väzeň - za letáky s nápismi smrť komunizmu. A jeho otca, gréckokatolíckeho kňaza, ktorý ušiel pred sovietskou NKVD do Československa, tam zavreli do Ilavy.
Práve hudba bola v ťažkých podmienkach trestaneckého tábora gulag, kde bolo každý deň prítomné zomieranie, pre nich tým, čo im dávalo silu.
O svojom životnom príbehu napísal Levko Dohovič po rokoch aj knihu Kronika politického väzňa číslo 2A424.
Osudy Levka Dohoviča
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Galéria
