Keď sme vo veľkom strese, vynecháva nám pamäť. Výskum vedcov má však aj príjemnejšie výsledky, o ktorých bude informovať Richard Dedek.
SPEKTRUM 05.01.2023
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Neurovedci z univerzity v Georgii experimentovali so stresom a s pamäťou, poslúžilo im na to 1200 univerzitných študentov, ktorí absolvovali pamäťový test založený na rozpoznávaní tvárí a rôznych predmetov. Zároveň im pri tom skenovali mozgy magnetickou rezonanciou a sledovali ich psychický stav. Výsledkom je, že študenti, ktorí uviedli vysokú mieru stresu, oblasť v ich mozgu zodpovedná za krátkodobú pamäť vykázala nižšiu aktivitu. Študenti, ktorí priznali malú alebo nižšiu úroveň stresu, mali v oblasti pamäte vyššiu a vysokú aktivitu. V štúdii vedci upozorňujú, že vplyv stresu na krátkodobú pamäť priamo netestovali, našli len zaujímavú súvislosť, ktorá stojí za detailnejší výskum.
Ekológovia skúmali päť indopacifických oblastí a zistili, že rozsiahly úbytok a bielenie koralov spôsobili, že miestne ryby stratili schopnosť identifikovať svojich rivalov a správne zareagovať. Ryby vedia za normálnych okolností spoznať svojich konkurentov a vedia sa rozhodnúť, či stiahnu chvost, eskalujú konflikt alebo v ňom budú pokračovať. Ušetrí im to množstvo energie a vyhnú sa prípadným zraneniam. Ryby v skúmanej oblasti prenasledovali svojich konkurentov o 18% častejšie ako v časoch, keď boli koraly zdravé. Je to úplne zbytočných 18% naháňačiek, pretože prenasledované ryby nemali o konflikt záujem. Otázka teraz znie: Ako veľmi táto situácia ryby, ktoré žijú v koraloch postihne.
