Veda ponúka ďalší námet na katastrofický film. New York sa veľmi pomaly, ale celkom isto, potápa. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Geofyzici z US Geological Survey uverejnili štúdiu, podľa ktorej sa časť New Yorku potápa. Nejde o bezprostredné ohrozenie, tie milimetre a centimetre sú však veľmi zaujímavé. Podľa geologického prieskumu je veľká časť mesta postavená na pevnom, bridlicovom podloží, časť je však postavená na zmesi piesku a ílu. Vedci použili na výpočet pôdorysy budov, hmotnosť materiálov, brali do úvahy využitie budov aj počet ľudí v nich. Podľa výpočtov New York, tak ako väčšina miest na severozápadnom pobreží USA, klesá rýchlosťou jeden až dva milimetre ročne, územie na menej stabilnom podloží však klesá dvakrát rýchlejšie. To, z čoho by mohli byť v New Yorku nervóznejší je však fakt, že s oteplením stúpla hladina oceánu okolo mesta, od roku 1950 o 22 centimetrov a s pribúdajúcimi rokmi a otepľovaním bude hladina stúpať. Veľké záplavy spôsobené búrkami by mohli byť do konca roka štyrikrát častejšie, ako v súčasnosti.
Známa nemecká paleolitická lokalita Schöningen v Dolnom Sasku vydala ďalší poklad. Vedci objavili stopy rodinky dávnych ľudí, veľmi pravdepodobne druhu Homo heidelbergensis spred 300 tisíc rokov. Išlo o rodinu, ktorá sa prechádzala na brehu jazera a popri ich stopách paleontológovia objavili aj sériu stôp, ktoré tam zanechali zvieratá. Výsledky výskumu zverejnili v odbornom časopise Quartenary Science Reviews a ponúkajú aj celkom romantizujúci pohľad. Okolo jazera rástli brezy, borovice v veľa druhov rôznych tráv, naša rodina sa prechádzala na brehu jazera a spoločnosť im robili praveké slony a nosorožce. Podľa stôp síce nie je jasné, či tam odpočívali, boli si zaplávať alebo hľadali potravu, zo stôp ktoré vedci našli, je však isté, že boli častými návštevníkmi pri plytkých vodách jazera.
