Na učenie nepotrebujeme mozog

Na učenie nepotrebujeme mozog

Na učenie nemusíte mať mozog. Vedci to dokázali v experimente na medúzach, o ktorom nám povie viac Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Medúzy štvorhranky majú namiesto mozgu len zhluky neurónov spojené s ich zmyslovým orgánom, takzvaným rhopáloim. Ten spracováva vizuálne podnety a treba povedať, že v porovnaní s ostatnými vyššími živočíchmi to nerobí ktovieako kvalitne. Vedci študovali druh medúzy štvorhranky v Karibskom mori a zistili, že aj tieto medúzy sa vedia učiť v takzvanom asociatívnom učení. Zatiaľ sa to podarilo preukázať len u mäkkýšov a stavovcov. Nemecko dánsky tím vedcov umiestnil štvorhranky do troch rôznych nádrží. Prvá, s čierno bielymi pruhmi, im pripomínala prirodzený domov, druhá mala zvnútra šedo biele pruhy a tretia bola čisto šedá. Štvorhranky z prvej nádrže vôbec nenarážali do stien, do 8-mich minút prestali narážať do stien aj medúzy v šedo bielej nádrži. Najdlhšie sa učili nenarážať do stien medúzy z čisto šedej nádrže. To znamená, že aj medúzy sa vedia učiť a nepotrebujú k tomu mozog.

Vyzerá to tak, že dlhý a ťažký Covid zanecháva na našich orgánoch jazvy. Štúdia britských vedcov, zverejnená v odbornom časopise Lancet Respiratory Medicine, skúmala 259 pacientov, ktorí boli kvôli covidu-19 hospitalizovaní. Päť mesiacov po ich prepustení boli na snímkach MRI u týchto pacientov zjavné významné rozdiely oproti skupine 52-och ľudí, ktorí covid-19 nikdy neprekonali. Najväčší vplyv pozorovali vedci na pľúcach. Abnormality sa objavovali na snímkach 14-krát častejšie. U ľudí, ktorí prekonali ťažký covid, sa na snímkach MRI trikrát častejšie objavovali abnormality v mozgu a dvakrát častejšie v obličkách. Naopak významné zmeny na srdci a v pečeni vedci nepozorovali. Zistenia sú súčasťou širšej štúdie, ktorá sa zaoberá dlhodobými dopadmi covidu-19 na ľudí, ktorí boli s ochorením hospitalizovaní.
Autorka: Barbara Štubňová; Foto: CANVA

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame