Richard Dedek nám teraz povie, že spôsob, akým dopravili do egyptskej Gizy dvojtonové kvádre pri stavbe slávnych pyramíd, je definitívne známy.
SPEKTRUM 06.09.2022
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Je niekoľko teórií, ako sa podarilo staviteľom pyramíd v Gize dopraviť ťažké balvany na miesto určenia. Len na Cheopsovu pyramídu potrebovali starovekí stavitelia od terajšieho brehu Nílu dopraviť cez púšť 2,3 milióna vápencových a žulových blokov. Tím odborníkov z Európskeho centra pre výskum a vzdelávanie environmentálnych geo vied priniesol nové dôkazy o tom, že úsekom okolo Gizy pretekalo teraz už vyschnuté rameno Nílu. Na základe stôp zachovaných v púšti rekonštruovali celé rameno Nílu za posledných osem tisíc rokov. Podľa ich záveru rameno vyschlo okolo roku 600 pred našim letopočtom a hralo pri stavbe pyramíd rozhodujúcu úlohu.
Ľudstvo sa opäť posunulo bližšie k trvalému osídleniu Mesiaca alebo Marsu. Americká NASA umiestnila na sonde Perseverance malý prístroj, ktorý pomenovali MOXIE. Je veľký asi ako autobatéria a pri výrobe kyslíka ho NASA otestovala už sedem krát. V každom z pokusov dokázal MOXIE vyrobiť šesť gramov kyslíka za hodinu, čo podľa vedcov zodpovedá jednému malému stromu. Vytvára pri tom minimálne množstvo splodín, najviac oxid uhličitý, z ktorého vlastne aj ten kyslík vyrába.
