Prašné prostredie môže priamo súvisieť so zástavou srdca. Informácie zo Singapuru doplní Richard Dedek
SPEKTRUM 18.11.2022
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Národnej univerzity s Singapure skúmali údaje viac ako 18 tisíc zástav srdca, ku ktorým došlo v priebehu ôsmych rokov a porovnávali ich s údajmi o znečistení mesta jemnými časticami prachu, menšími ako dva a pol mikrometra. Podrobnou analýzou zistili, že takmer 500 zástav srdca môžu pripísať prachu. Vedecký svet spozornel, aj keď vedci uverejnili svoju štúdiu ako observačnú, čiže pozorovaciu a nie experimentálnu, podľa odborníkov prišiel singapursky tím na dôležitú stopu, ktorú treba podrobnejšie preskúmať. Vyzerá to tak, že prachové častice menšie ako dva a pol mikrometra majú na naše zdravie väčší dosah, ako sme im doteraz pripisovali.
Významnú časť fosílií, ktoré máme z prahôr tvoria stromatolity, pre ich extrémny vek však nevieme s istotou určiť, či vôbec vznikli pôsobením živých organizmov. Medzi najvýznamnejšie náleziská stromatolitov patrí tri a pol miliardy stará formácia Dresser v Austrálii, ktorú skúma niekoľko tímov, píšu sa o nej významné vedecké práce a najnovší úspech si pripísal tím z Prírodopisného múzea v Londýne. V časopise Geology uverejnili štúdiu. Popísali v nej ako objavili špecifickú štruktúru, ktorá dokazuje pôsobenie biologických procesov. Aj keď to neznie kto vie ako veľkolepo, je to veľmi zásadná štúdia, ktorá môže pomôcť v úsilí vedcov nájsť stopy po dávnom živote na planéte Mars.
