Vedcom sa podarilo vytvoriť simuláciu červej diery. Keby sme sa nechali inšpirovať sci-fi, tak sme o milimeter bližšie k cestovaniu v čase. Podrobnosti dodá Richard Dedek:
SPEKTRUM 06.12.2022
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Červia diera je veľmi zjednodušene, niečo ako trhlina v priestore a čase. Medzinárodný tím vedcov v kvantovom počítači nasimulovali dve miniatúrne čierne diery a preniesli správu z jednej do druhej cez niečo ako tunel v časopriestore. Pri ich experimente vznikla červia diera a pri tom nedošlo k fyzickému narušeniu časopriestoru. Nejde však o klasickú červiu dieru tak, ako ju popísali fyzici Einstein a Rosen. Je to taký nevyvinutý jedinec, niečo ako predobraz poriadnej červej diery ako je zadefinovaná v kvantovej fyzike. Je to model, ktorý je najbližšie k realite ale stále je to len model na ktorý sa môžeme s obdivom pozerať ako na veľký technický úspech. Simulácia vzťahov medzi kvantovým previazaním, časopriestorom a kvantovou gravitáciou má v sebe obrovský potenciál odpovede na najdôležitejšie otázky astrofyziky.
Za posledných štyridsať rokov prišla Amazónia o desať percent pôvodnej vegetácie. Štúdiu zverejnila nezisková organizácia RAISG, ktorá na nej spolupracovala s kartografickým projektom Mapbiomas. Dáta spracovali vďaka každoročnému snímkovaniu v krajinách, na ktorých Amazónia leží. Medzi rokmi 1985 a 2021 sa odlesnená plocha zvýšila z 490 tisíc kilometrov štvorcových, na 1,25 milióna. To je asi jedna tretina Európskej únie. Na čele odlesňovania je Brazília, ktorá prispela až 84-mi percentami ničenia pralesov, pričom tieto zmeny sú nezvratné. Podľa staršej štúdie z minulého roka sa práve preto stala východná Amazónia nie pohlcovačom oxidu uhličitého, ale jeho zdrojom. V Amazónii odlesňujú najmä pre chov hovädzieho dobytka a výstavbu nových ciest, ktoré s tým súvisia.
