Keď si predstavíte neandertálca, mal taký väčší čapatý nos, ale nemal lepší čuch ako my. Zato denisovania, tí vedeli vyňuchať všeličo. Informácie doplní Richard Dedek.
Spektrum 11.1.2023
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Človek moderný žil určité obdobie s neandertálcami, ale aj s ďalším už vyhynutým druhom, denisovanmi. Vedci z Dukeovej unierzity boli schopní vďaka rôznym vzorkám starobylých DNA, vypestovať čuchové receptory a tu sú výsledky: Všetky tri skupiny vedeli rozlišovať rovnaké pachy, citlivosť na nich však bola veľmi rozdielna. Denisovania neboli taký citlivý na kvetinové vône ako my, vedeli však štyrikrát citlivejšie rozlíšiť pach síry a medu. Neandertálci vnímali korenisté a kvetinové vône trikrát menej citlivo ako dnešní ľudia. Na to, čo ľudia aj iné tvory cítia, má vplyv aj mozog, toto je však jeden z prvých experimentov, ktoré nám môžu dať veľa zaujímavých odpovedí na otázku, čo sa dialo pred tisíckami rokov.
Otepľovanie Arktídy začalo globálne otepľovanie, štafetu veľmi úspešne preberá bobor. Prvé záznamy o príchode bobra do Arktídy sú z 80. rokov minulého storočia. Bobor sa tam rýchlo udomácnil a zvýšil sa aj počet bobrích jazier, ktoré vytvoril svojimi hrádzami. Je to dokonca viditeľné aj na satelitných snímkach. Bobrie jazerá majú na Aljašskú prírodu dvojaký vplyv - zvyšujú pestrosť tým, že ponúkajú rôznym organizmom nový typ prostredia, čo vedie k zvýšeniu biodiverzity, zároveň však urýchľujú otepľovanie arktickej tundry, pretože sálajú oveľa viac tepla ako pôvodné rýchlo tečúce vodné toky. Podľa odborníkov sa tundra začne pomaly meniť na tajgu.
