Archeológovia môžu opäť prepisovať svoje naj - tentoraz ide o najstarší kameň s runovým písmom, ktorý teraz predstaví Richard Dedek
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Kameň našli archeológovia v nórskom Osle, keď robili výskum hrobu pred výstavbou železnice. Datovanie kostí a dreva uhlíkovou metódou naznačuje, že tento kameň vznikol niekedy v období roku nula až 250 nášho letopočtu. Runológovia si doteraz mysleli, že najstaršia známa abeceda Vikingov, runové písmo, sa NA KAMEŇOCH v Nórsku a vo Švédsku objavila až po roku 300. Odhalili už aj nápis na kameni - Idiberug. Podľa nich je to s najväčšou pravdepodobnosťou odkaz, smerom k osobe, ktorá bola v hrobe pochovaná.
Pravidelná strava je dôležitá a zdá sa, že to platí aj v prípade čiernych dier. Medzinárodný tým odborníkov pod záštitou nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre mimozemskú fyziku našiel vo vesmíre dva prípady, kedy sa čierna diera kŕmila planétou postupne a nie naraz. V prvom prípade sa udalosť odohrávala vo vzdialenosti 900 miliónov svetelných rokov od nás. Čierna diera si odhryzla z hviezdy, ktorá okolo nej obiehala každých 233 dní. To bol okamih, keď sa dostala k čiernej diere najbližšie. V druhom prípade to bolo ďaleko miliardu svetelných rokov, supermasívna čierna diera vytrhávala hmotu z hviezdy každých 1 200 dní. Je to doteraz nezvyčajný jav, astronómovia organizujú ďalšie výskumy, aby zistili, ako dlho môžu takéto hviezdy čiernej diere odolávať a od čoho to závisí.
