Na počiatku bolo... čo, to ešte úplne presne nevieme, ale možno to zistíme vďaka gravitačným vlnám v časopriestore. Pokračuje Richard Dedek
Nové teórie poznania vesmíru
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Raný vesmír síce nemôžeme vidieť priamo, ale môžeme zistiť aký bol nepriamo - z tejto myšlienky vychádza teória Deepena Garga, fyzika, ktorý sa spolu so svojim tímom zaoberá jadrovou fúziou. Vedci vytvorili vzorce, v ktorých gravitačné vlny odhalia skryté vlastnosti vesmírnych telies, napríklad hviezd, ktoré sú vzdialené milióny svetelných rokov. Keď vlny prechádzajú hmotou, vytvárajú svetlo a jeho vlastnosti závisia od hustoty hmoty. Keď teda budeme analyzovať toto svetlo, mohli by sme zistiť vlastnosti hviezdy. Práve v tomto modely je veľký potenciál odhaliť informácie o tom, čo sa dialo počas veľkého tresku a v rannej fáze nášho vesmíru.
Hviezdy miznú z nočnej oblohy závratným tempom. Príčinou je rastúce svetelné znečistenie, ktoré neohrozuje len nočnú romantiku ale najmä hmyz, čo je pre rovnovážny ekosystém veľký problém. Tím vedcov z nemeckého Helmholtzovho centra pre výskum geologických vied porovnali viac ako 50 tisíc pozorovaní nočnej oblohy, s hviezdnymi mapami. Výsledky uverejnené v časopise Science sú alarmujúce - nočná obloha sa medzi rokmi 2011 až 2022 každý rok rozjasnila o 7 a 10%. Je to štvornásobne viac ako pred 18-timi rokmi. Pre lepšiu predstavu to znamená, že pred osemnástimi rokmi sme videli na jednom úseku 250 hviezd, teraz ich vidíme len 100.
