Monumentálna zrážka najmenej troch kôp galaxií a následné spájanie vytvorili v súhvezdí Malého medveďa úplne novú kopu galaxií. Astronómom sa toto veľkolepé divadlo podarilo zachytiť. Pokúsi sa nám ho opísať Rado Tomeš:
SPEKTRUM 7.2.2023
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Kopa galaxií s názvom Abell 2256 v súhvezdí Malého medveďa je od nás vzdialená asi 780 miliónov svetelných rokov. Nie len že je veľká, má aj veľmi zvláštnu štruktúru. Veľmi zjednodušene by sme mohli povedať, že doslova vzniká pred našimi očami, pretože ju tvoria neustále zrážky minimálne troch kôp galaxií, ktoré sa tam stretli. Astronómovia z Bolonskej univerzity si vzali na pomoc röntgenové observatóriá Chandra a XMM-Newton spoločne s trojicou pozemných rádioteleskopov a jedným optickým teleskopom, aby mohli preskúmať štruktúru Abell 2566 a zistiť tak, čo sa dialo pri jej vzniku. Zatiaľ zverejnili len obrázky rôznorodých štruktúr, ktoré vyžarujú rádiové vlny. Sú to mimoriadne pôsobivé obrázky masívnych erupcií supermasívnych čiernych dier niekotrých galaxií v kope a vláknité štruktúry, ktoré asi vytvorili rázové vlny pri zrážke. Jednoducho, je to farebné a krásne.
Doteraz historici predpokladali, že v deviatom storočí kradli Vikingovia počas výpadov do Británie miestnym ľuďom z dedín psy, kone aj prasatá. Štúdia vedcov z Durhamskej univerzity však tvrdí opak a ponúka aj dôkazy. Podľa nich Vikingovia tieto zvieratá priniesli so sebou zo Škandinávie. Kosti z 9-teho storočia, ktoré sa našli v mohyle Heath Wood, jedinom veľkom kremačnom centre Vikingov, boli zvieracie aj ľudské, čo naznačuje že zvieratá pre nich mali zvláštny význam. Analýzou stroncia v nájdených kostiach zistili, že pochádzali zo Škandinávie. Psy a kone evidentne cestovali cez Severné more na dlhých lodiach celé týždne, po vylodení sa s nimi zaobchádzalo skôr ako so spoločenskými, než hospodárskymi zvieratami.
