Astronómovia objavili v našej Slnečnej sústave ďalšiu planétu s prstencom. Táto však odporuje teórii o vzniku takýchto planét:
SPEKTRUM 15.02.2023
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Astrofyzici si asi budú musieť prepísať učebnice, hneď ako prídu na to, ako je možné, že prstenec planétky Quaoar je dvakrát tak ďaleko ako by mal byť a vlastne by ani nemal existovať. Trpasličiu planétu našli na okraji Slnečnej sústavy, obieha okolo Slnka až za Neptúnom. Astronómovia z Sheffieldskej univerzity prišli pozorovaním na to, že má prstenec podobný Saturnu. Prstencové systémy sú v Slnečnej sústave vzácne, okrem Saturnu, Jupitera, Uránu a Neptúnu ich majú už len dve malé planéty Chariklo a Haumea. Prstencové systémy existujú len preto, že obiehajú blízko svojho materského telesa a vďaka tomu sa nerozpadnú a nerozletia do voľného priestoru. Quaoar je zvláštnou výnimkou, jeho prstenec leží dvakrát tak ďaleko, ako by mal. Astronómovia priznávajú, že je to pre nich záhada, pravdepodobne bude potrebné premyslieť základnú teóriu o planétach s prstencami.
Epos o Gilgamešovi objavili v 19. storočí, odvtedy sa archeológom podarilo poskladať dve tretiny do ako tak čitateľného stavu. Epos je napísaný klinovým písmom na hlinených tabuľkách, ktoré sú rozbité na malé kúsky a výrazne ohlodané zubom času. Vedci rekonštruovali texty tak, že prepisovali znaky na papier, potom porovnávali prepisy a pokúšali sa prísť na to, ktoré fragmenty spolu súvisia. Bola to mravenčia práca, veľa dielikov tohto puzzle totiž chýba. Všetko však zmenila digitalizácia. Na mníchovskej univerzite Ludwiga Maximiliána, zdigitalizovali za 5 rokov asi 22 tisíc úlomkov textu a teraz vyvíjajú algoritmus, ktorý im pomôže dať celý text dokopy. Umelá inteligencia by je v testovacej fáze, má skvelé výsledky a univerzita smelé plány. Prvú digitálnu verziu Eposu o Gilgamešovi chce vydať už tento mesiac.
