Zvieratá si adoptujú mláďa iného druhu výnimočne, a aj to len vtedy, keď ich dá dokopy človek. Vedci zaznamenali prvú prirodzenú adopciu kosatky a malého guľohlavca.
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ešte v auguste v roku 2021 pozorovali morskí biológovia pri západných brehoch Islandu samicu kosatky, s ktorou plávalo aj mláďa guľohlavca, ktorého najprv členovia posádky považovali za najmenšie mláďa kosatky aké kedy videli. Pri detailnejšom preskúmaní zistili, že kosatka sa o mláďa aktívne stará a tiež zaregistrovali ďalšie dve kosatky, ktoré samicu s mláďaťom sprevádzali, čo bolo zvláštne, pretože kosatky sa pohybujú vo väčších skupinách. Je to prvý zdokumentovaný prípad, kedy sa kosatka starala o mláďa iného druhu. Ako píšu vedci vo svojej správe, tento príbeh pravdepodobne nemal dobrý koniec. Mláďa bolo v zlom stave a kosatka ho nemohla dojčiť. Pravdepodobne nemala ako, pretože za deväť rokov, čo ju pozorovali, nemala nikdy mláďa. Ďalším náznakom, že mláďa neprežilo je fakt, že vedci spozorovali o rok neskôr samicu ako pláva sama.
Zaujímavý experiment vedcov z Cornellovej univerzity potvrdil kľúčovú úlohu srdca v tom, ako vnímame čas. Zistili, že náš mozog si upravuje svoj rytmus podľa srdcového tepu. V jednoduchom experimente na študentoch ktorí mali normálny sluch a netrpeli srdcovou chorobou použili na sledovanie aktivity ich srdca elektrorádiograf s rozlíčením na milisekundy a zároveň ho prepojili s počítačom, ktorý reagoval na srdcový tep pokusnej osoby krátkym tónom. Každý z tónov trval 80 až 180 milisekúnd. Ukázalo sa, že študenti vnímali tóny ako dlhšie, ak mali pred jeho počutím rýchlejší srdcový tep a naopak. Tep srdca je ako rytmus, ktorý informuje mozog o plynutí času. A ten sa skracuje alebo spomaľuje, podľa toho, ako pracuje naše srdce.
