Ak chcete chytiť zlatú rybku, oplatí sa vám vycestovať do Kanady. Také sú tam premnožené, že ich chytíte hneď niekoľko. Na ryby nás vezme Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Karas zlatý, kaprovitá ryba, ktorú milujú akvaristi by mala zostať v akváriu. Ich vypiustenie do voľnej prírody môže spôsobiť katastrofu, ako v Kanade. Tieto zlaté rybky sú totiž veľmi odolné, dlho žijú a môžu narásť, na akvarijnú rybičku, do obrovských rozmerov. Jedna samica vyprodukuje za rok okolo 150 tisíc ikier a dokáže sa vďaka gynogenéze zaobísť bez samca, čím vlastne vznikajú klony samíc. Karas zlatý tak v Kanade vytláča domáce druhy rýb z ich prirodzeného prostredia, roznášajú nepríjemné choroby a parazity, ktoré potom ohrozujú ostatné živočíchy. Tak isto často kalia vodu tak, že vodné rastliny nie sú schopné rásť. Podľa vedcov z Thompson Rivers University v Kanade momentálne Karas zlatý mení celé vodné ekosystémy.
Environmentálny žiaľ alebo klimatická úzkosť sú v mnohých ohľadoch podceňované. A pritom je už dokázané, že zmena klímy, zánik ekosystémov a pribúdajúce prírodné katastrofy majú na človeka zásadný vplyv. Najmä na mladú generáciu. Odborný časopis Lancet Planetary Health publikoval rozsiahlu štúdiu od dopadu zmeny klímy na psychiku mladých ľudí vo veku 16 - 25 rokov na veľkej vzorke 10 tisíc respondentov. 59% z nich uviedlo, že má zásadné obavy, 50% respondentov pociťovalo smútok, úzkosť, hnev, bezmocnosť či vinu a 45% si myslí, že pocity, ktoré súvisia so zmenou klímy negatívne ovplyvňuje ich život a každodenné fungovanie. Reakciu na stav životného prostredia zo strany jednotlivých vlád vnímajú mladí ľudia tak isto veľmi negatívne. Nad pocitom upokojenia prevažuje pocit zrady.
