Rodný jazyk má veľký vplyv na fungovanie mozgu. Vedci to zatiaľ zistili na nemčine a arabčine, Rado Tomeš nám povie, na čo prišli.
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tím nemeckých vedcov z inštitútu Maxa Plancka použil rezonančný tomograf na to, aby zistil, ako vplýva rodný jazyk na fungovanie mozgu a aké sú medzi jednotlivými jazykmi respektíve mozgami rozdiely. Študovali zmeny na mozgu 47-mich rodených Nemcov a rovnaký počet ľudí, u ktorých bol materinský jazyk arabčina. Všetci mali stredoškolské vzdelanie a väčšina z nich boli právnici. Spájal ich aj fakt, že ovládali iba rodný jazyk a všetci boli praváci. Ľudia, ktorí hovorili po arabsky mali silnejšie prepojenie medzi pravou a ľavou hemisférou, Nemci mali zas silnejšie vnútorné prepojenie jazykovej siete v ľavej hemisfére. U Nemcov za to môže komplikovanejší syntax, čo si žiada silnejšie prepojenú ľavú hemisféru a preto majú dobré analytické myslenie a idú im výpočty. Arabi majú zas vo svojom jazyku zložitejšiu stavbu slovies a čítajú sprava doľava - preto sa zapája aj pravá strana mozgu. Všetky tieto zmeny boli v mozgoch aj viditeľné.
Zdá sa, že nízka obežná dráha Zeme je už preplnená satelitmi a rôznymi družicovými megakonšteláciami typu Starlink Elona Muska. V odbornom časopise Nature Astronomy publikovali vedci sériu článkov a komentárov, v ktorých zdôrazňujú aj to, že príliš veľa satelitov a družicových systémov spôsobuje aj privysoký svetelný smog. A ten je problém. Horšia viditeľnosť spôsobuje nedokonalé pozorovania okolia Zeme, čo predstavuje problémy pre výskumné zariadenia, ktoré budú musieť dlhšie zbierať dáta. Podľa skupiny vedcov môžu satelity znehodnotiť astronomické snímky a existujú aj obavy z ich odpadu - ktorý môže mať veľký vplyv na biologické systémy. A okrem toho, svetelné znečistenia znemožňuje aj bežné sledovanie oblohy okom smrteľníka.
