Nevyležaná chrípka môže spôsobiť infarkt

Chrípka je veľmi podceňované ochorenie, podľa novej štúdie by ste ju naozaj mali poriadne vyležať, aby ste potom nedostali infarkt. Viac informácií má Rado Tomeš:

Spektrum Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Tím holandských vedcov analyzoval výsledky testov zo 16tich laboratórií v krajine a porovnal ich so záznamami o úmrtiach a ešte aj s údajmi z nemocníc. V rokoch 2008 až 2019 bolo v laboratóriách potvrdených vyše 26 tisíc prípadov chrípky. Z tejto skupiny malo 401 pacientov infarkt rok pred alebo rok po chrípke, niektorí viac než jeden, takže vedci pracovali s údajom o 419-tich infarktoch. 25 infarktov padlo v prvých siedmych dňoch po stanovení diagnózy, 217 pred stanovením diagnózy a 177 do roka od stanovenia diagnózy chrípky.  Suma sumárum, pravdepodobnosť, že ľudia dostanú infarkt počas prvých siedmych dní s chrípkou je 6 krát vyššia ako rok predtým či po tom. Podľa vedcov je to preto, že krv je počas chrípky viac lepkavá. Podobné dáta prišli aj zo Spojeného kráľovstva, vedci odporúčajú, aby najmä kardiaci chrípku poriadne vyležali.

Jedno z najsilnejších zemetrasení, ktoré bolo kedy zaznamenané v kanadskej Alberte nespôsobila príroda ale človek, konkrétne ťažiari ropy a zemného plynu.  Prvé zemetrasenie so silou 5,6 stupňa Richterovej stupnice zasiahlo tektonicky veľmi pokojnú oblasť minulý rok, 30 novembra, tri menšie zemetrasenia zasiahli oblasť 16 marca. Dovtedy v Alberte zemetrasenia nezaznamenali a začalo sa špekulovať nad tým, že by mohli súvisieť s ťažbou a nová analýza geofyzikov zo Standfordskej univerzity dala špekuláciám za pravdu. Na posúdenie pôvodu zemetrasenia použili klasický prístup, ktorý analyzuje podrobnosti a kontext seizmických udalostí, vrátane lokalizácie, hĺbky a načasovania, spolu so záznamom z priemyselnej činnosti. Podľa analýzy vyvolala otrasy likvidácia odpadových vôd hlboko pod zemou.